Bratislava 26. mája (TASR) - Možnosti náhrady pre vlastníkov pozemkov v chránených územiach za obmedzenie obhospodarovania sa majú rozšíriť o ďalšie štyri spôsoby. Vyplýva to z návrhu zákona o ochrane prírody z dielne Ministerstva životného prostredia SR, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podľa právnej normy by sa obmedzenie hospodárenia nemalo riešiť už iba náhradou za obmedzenie, ale aj nájmom pozemkov, zmluvnou ochranou, výkupom alebo výmenou pozemkov.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, doteraz sa vyplácali iba žiadosti o náhradu za obmedzenia na lesných pozemkoch a výlučne v piatom stupni ochrany. Súčasný spôsob vyplácania tiež sprevádzal zložitý proces uplatňovania náhrady a vlastníci nesúhlasili ani s tým, že sa čiastka za obmedzenie hospodárenia vyplácala raz za desať rokov. "Systém uhrádzania majetkovej ujmy v minulosti bol veľmi byrokratický a vlastníci sa nemohli dostať k peniazom," uviedol pre TASR Juraj Vanko, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Nakoľko vlastníci na návrhu spolupracovali s ministerstvom, s navrhnutým riešením súhlasia.
Komplikácie však podľa Vanka môžu nastať pri následnom stanovovaní konkrétnych výšok poplatkov, napríklad pri prenájme pozemkov. "Tam bude veľkým problémom dohodnúť sumy, ktoré budú prijateľné pre štát a akceptovateľné z hľadiska vlastníkov," zhrnul Vanko s dôvetkom, že tento problém sa návrhu zákona netýka. Podotkol, že poplatok by nemal zahŕňať iba hodnotu dreva na danom pozemku, ale aj hodnotu biotopov, ktoré sa na ňom nachádzajú. Ak vlastník poškodí na svojom území nejaký biotop, má štát metodiku, koľko zato vlastník zaplatí, objasnil s tým, že toto ocenenie biotopov by malo byť aj základom pri vypočítaní ujmy vlastníka.
Návrh riešenia problému vítajú aj ochranári. "Malo to byť už dávno, pretože najväčšie problémy v ochrane prírody, nesúhlas niektorých vlastníkov a užívateľov spôsobovalo to, že štát niečo reštriktívne zakazoval a bolo veľmi zložité získať zato adekvátnu ujmu," povedal pre TASR Tomáš Blaškovič zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Podľa nového zákona nebude môcť ministerstvo vyhlásiť nové chránené územia skôr, ako sa s vlastníkom dohodne na spôsobe náhrady ujmy. Na uzavretie dohody je lehota dva roky.
Pri vyhlasovaní území Natura 2000, ktorej súčasťou sú aj chránené vtáčie územia (CHVÚ), však môže podľa Blaškoviča nastať problém s dodržaním časových lehôt stanovených Európskou komisiou. Konštatoval, že tento problém vyriešil rezort iba pri vyhlasovaní území európskeho významu, kde bude možné skrátiť dvojročnú lehotu tak, aby sa dodržali termíny. CHVÚ mali byť vyhlásené už v roku 2004 a ministerstvo komisii deklarovalo, že ich do konca roka 2008 vyhlási, pokračoval. "Na jednej strane ministerstvo tvrdí, že CHVÚ vyhlási, ale na druhej strane navrhuje postup vyhlasovania, podľa ktorého bude môcť CHVÚ vyhlásiť až o dva roky. Sľub komisii tak ministerstvo môže splniť, len ak vyhlási CHVÚ pred schválením nového zákona," uzavrel Blaškovič.
Vlastníkom pozemkov na území Tatranského národného parku (TANAP) sa ako náhrada za obmedzovanie obhospodarovania vyplatila doteraz suma asi 70 miliónov Sk (22,5 milióna eur). Podľa štúdie spracovanej pre Úrad vlády SR by mal nájom pozemkov v najprísnejšej plánovanej A zóne TANAP-u predstavovať sumu 6,4 milióna Sk (206.000 eur) ročne. Cena za nájom pozemkov by mala postupne narásť až na cieľovú cenu, danú hodnotou 100-ročného porastu, na 8,5 milióna Sk (273.000 eur). Nájom za pozemky v plánovanej B zóne sa odhaduje na takmer štyri milióny Sk (128.000 eur) a pri hodnote 100-ročného porastu takmer sedem miliónov Sk (225.000 eur).
