Bratislava/Jerevan 27. mája (ČTK) - Slovenský minister spravodlivosti Štefan Harabin dnes počas návštevy Arménska hovoril o genocíde Arménov z čias Osmanskej ríše. Urobil tak iba deň pred plánovanou návštevou tureckého ministra zahraničných vecí Aliho Babacana na Slovensku. Spomínanie arménskej genocídy je pre Turecko citlivou záležitosťou, termín genocída v spojení s Arménmi Ankara dlhodobo odmieta.
Harabin diskutoval o genocíde s Najvyšším predstaviteľom Arménskej apoštolskej cirkvi Karekinom II. "(Predstaviteľ) arménskej apoštolskej cirkvi vysoko vyzdvihol aktivity ministra spravodlivosti, ktorý navrhuje trestnosť popierania akejkoľvek genocídy, vrátane genocídy Arménov," informoval ČTK Harabinov hovorca Michal Jurči.
Na Slovensku je v súčasnosti trestné iba popieranie vyvražďovania židov z čias druhej svetovej vojny. Zavedenie trestov za popieranie ostatných genocíd vrátane arménskej predpokladá ministerský návrh novely Trestného zákona.
Turecku sa naopak trestalo práve označovanie vyvražďovania Arménov pojmom genocída. Od roku 2003 boli v krajine za popieranie oficiálneho stanoviska Ankary odsúdené stovky ľudí. Turecko sporný zákon, ktorý umožňoval trestanie otvoreného označovania masakrov z čias Osmanskej ríše, zmiernilo čiastočne len nedávno v snahe začleniť sa do Európskej únie.
Jurči zdôraznil, že ministrova návšteva Arménska a jeho stretnutie s cirkevným predstaviteľom nijako nesúviselo s plánovanou návštevou tureckého šéfa diplomacie. "Bola to oficiálna a dlho plánovaná návšteva, ktorú nemožno spájať s ničím," poznamenal Harabinov hovorca.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí Harabinovu návštevu komentovať nechcelo. Podľa hovorcu ministerstva Jána Škodu slovenská diplomacia otázku genocídy počas rokovania s tureckým ministrom neotvorí. Hovorca však pripomenul, že slovenský parlament prijal v roku 2004 rezolúciu, v ktorej poslanci označili arménsku genocídu za zločin proti ľudskosti.
Harabinovu návštevu Arménska podrobnejšie nechcela komentovať ani turecká ambasáda v Bratislave, keďže o nej nebola oficiálne informovaná. Prvý radca veľvyslanectva Can Önder napriek tomu pre ČTK uviedol, že k sporným obdobiam histórie by sa nemali podľa neho vyjadrovať politici. "Kontroverzné obdobia dejín by mali byť ponechané historikom," poznamenal.
Turecká ambasáda proti používaniu termínu genocída v súvislosti s Arménmi už v Bratislave vystúpila. Veľvyslanectvo sa dlhší časť neúspešne snaží o odstránenie pamätníka zhruba 1,5 milióna obetí arménskej genocídy v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Krajina totiž odmieta, že v roku 1915 spáchala genocídu. Smrť Arménov bola podľa nej spôsobená prebiehajúcou vojnou a hladom.
kbp boa
