Bratislava 23. apríla (TASR) - Na rozširovanie Severoatlantickej aliancie existuje veľa dôvodov, ale rovnako je nemálo hlasov smerujúcich proti tomuto kroku. Na medzinárodnej konferencii v Senci venovanej integračným procesom Slovenska to počas víkendu vyhlásil poradca bývalého amerického prezidenta Billa Clintona pre rozširovanie NATO Jeremy Rosner.
Skúsenosti z prvého kola ukázali, že noví členovia prispeli k zvýšeniu stability a bezpečnosti v stredoeurópskom priestore, ale aj k posilneniu inštitúcií NATO. "Pre nich samých to bolo zároveň povzbudením pre vlastné pokračovanie v reformách, ktoré sa začali už v prípravnom období," povedal Rosner. Za ďalšie pozitívum považuje, že sa nenaplnili žiadne negatíva neprajníkov rozširovania aliancie ako napríklad hrozba nukleárnej vojny, neočakávané kroky Ruska, sťaženie rozhodovania pri vyššom počte členov či neúmerný nápor na rozpočet organizácie.
Kladne hodnotil postup slovenskej vlády, ale aj ďalších ôsmich kandidátskych krajín. Záujem o integráciu nielen zo strany reprezentácií, ale aj obyvateľstva ukazuje, že NATO má pre nich určité politické, bezpečnostné i ekonomické hodnoty. Dobrým signálom podľa Rosnera je aj list 17 senátorov USA prezidentovi Georgeovi Bushovi, v ktorom ho vyzývajú, aby podporil zaslanie nových pozvaní na pražskom summite NATO na jeseň 2002. Uvádzajú v ňom napríklad, že problémy a chyby v procese rozširovania sú už známe z tzv. prvého kola a dá sa im vcelku jednoducho vyhnúť.
Medzi negatívne, varujúce faktory rozširovania zaradil "pomerne nízku úroveň európskeho záujmu". Kým začiatkom 90-tych rokov zneli hlasy najmä od európskych lídrov, v súčasnosti je iba málo vysokopostavených politických osobností, ktoré by sa výrazne zasadzovali sa prijímanie nových členov. Za ešte dôležitejšie Rosner považuje sporné otázky medzi silnými európskymi členmi a USA. Ide napríklad o presadzovanie vesmírnej protiraketovej obrany, vzťah novej vízie bezpečnostných síl Európy a NATO, ich jednotné velenie a riadenie. "Vážne treba brať aj výhrady Ruska proti rozširovaniu, pretože vzťah NATO k tejto veľmoci je veľmi dôležitým prvkom transatlantickej bezpečnosti," zdôraznil bývalý vládny poradca USA pre rozširovanie aliancie. V tejto súvislosti poznamenal, že napätie určite vzrastie po prípadnom akceptovaní tzv. pobaltských kandidátov.
Na margo kandidátov konštatoval, že niektorí sú síce na vstup dobre pripravení, avšak strategicky nie sú pre NATO takí významní ako napríklad Poľsko, a naopak. "Konečné kritérium pri pozvaní bude patriť posúdeniu, či ich členstvo zvýši strategickú silu aliancie, alebo nie," dodal Rosner. Vyjadril obavu, že ak by napríklad v druhom kole pribrali iba Slovensko a Slovinsko, chýbala by tým strategická vízia pre pobaltské, ako aj balkánske štáty.
Kritika amerického Senátu smeruje aj na vojenské zaostávanie, modernizáciu a kompatibilitu zbrojných systémov s armádami aliancie, ako aj na nedostatočné finančné zabezpečenie ich modernizácie. Podľa Rosnera bude pomerné ťažké presvedčiť senátorov na uskutočnenie rozšírenia ako finančne náročného kroku počas poklesu ekonomiky USA i európskych krajín.
Napriek všetkým negatívam je Rosner presvedčený, že vytvorenie jednotnej slobodnej a demokratickej Európy je životným záujmom celého transatlantického spoločenstva a posilnenie NATO je motorom tohto projektu. Upozornil však na tzv. syndróm falošného uspokojovania s čiastkovými výsledkami v prístupovom procese jednotlivých kandidátov. "Každé nesprávne rozhodnutie totiž môže zahatať cestu kandidátskej krajine k pozvánke," povedal.
