Banská Bystrica 28. mája (TASR) - Na desať rokov poslal dnes senát Okresného súdu Banská Bystrica do väzenia 33-ročnú Ľubicu B. z Ružinej v okrese Lučenec, ktorá sa 5. apríla minulého roku pokúsila upáliť seba i jej tri maloleté dcérky. Verdikt súdu nie je ešte právoplatný. Prokurátor sa k nemu po jeho písomnom doručení vyjadrí v zákonom stanovenej lehote. Obhajca Ľubice B. síce zahlásil odvolanie voči rozsudku avšak v prípade, že sa prokurátor neodvolá, svoje zahlásenie stiahne. Podobne, ako aj jeho klientka, bude s trestom pre ňu súhlasiť.
Ľubica B. sa pred súdom zodpovedala za spáchania zločinu pokusu vraždy. Prokurátor ju obžaloval aj zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Predseda senátu dnes konštatoval, že obžalovaná žena v apríli minulého roku v Ružinej naozaj úmyselne podpálili drevenú chatrč, v ktorej žila spolu s jej tromi dcérkami, vtedy vo veku od osem do 14 rokov. Chcela tým seba i deti pripraviť o život. Tiež to, že nezabezpečila aby jej dcéry chodili riadne do školy.
Úmysel pripraviť o život deti i seba obžalovaná na súde, na rozdiel od výpovede pred vyšetrovateľom, poprela. Ľubica B. ale aj na súde vypovedala, že chatrč z drevených kolov, térového papiera a obloženú starými kobercami po hádke so svojim druhom po tom, ako sa mu priznala k nevere a z búdy ho poslala preč, zapálila. Vo vnútri mala zostať iba ona, dcérky boli podľa nej vtedy u ich starej mamy bývajúcej v susedstve. Predtým, ako chatrč, v ktorej nebol prívod vody ani zavedený elektrický prúd zapálila, vypila spolu s bratom a druhom asi štyri litre vína. Jej brat však vypovedal, že krátko po vypuknutí požiaru prišiel k horiacej chatrči a sestru i deti dostal nezranené von.
Súdni znalci z odborov psychológie a psychiatrie konštatovali, že obžalovaná netrpí duševnou chorobou a nie je závislá na alkohole. Ten, pre nedostatok peňazí totiž požívala iba vtedy, ak jej ho niekto ponúkol. Je síce emočne nestála, ale svoje konanie i jeho závažnosť mohla rozpoznať.
Rozvedená Ľubica B. má aj syna Jána, toho však súd zveril do opatery otcovi. Nachádzala sa v zlej finančnej situácii, nikto jej nepomáhal a mesačne na seba a deti dostávala len 2 600 korún (83,58 eura). Okrem toho aj nevysokú sumu keď ju zamestnali na aktivačných prácach v obci. Podľa jej tvrdenia deti nemohli pravidelne chodiť do školy, pretože každé malo iba jedno oblečenie. A keď ho oprala dovtedy, kým nevyschlo im nemala čo obliecť a museli zostať doma. Deti nechceli chodiť do školy, pretože sa im ostané, ale aj niektorí učitelia vysmievali, že žijú v chatrči. Po tom, ako sa ich pokúsila upáliť, súd rozhodol o ich umiestnení v detskom domove.
mb
