Ústav pamäti národa (ÚPN) podal na Generálnu prokuratúru podnet na vyšetrenie smrti 42 ľudí, ktorí za komunistického režimu zomreli pri pokuse dostať sa cez prísne stráženú hranicu na Západ. V rozsiahlej dokumentácii prokuratúre predložili aj desiatky mien vojakov či veliteľov pohraničnej stráže, ktorí podľa archívnych dokumentov za zabíjanie niesli zodpovednosť.
"Toto podanie prichádza takmer po 19 rokoch od pádu totalitného režimu a podľa mňa je smutné, že k nemu neprišlo podstatne skôr," povedal dnes novinárom šéf správnej rady ÚPN Ivan Petranský.
Zástupcovia ústavu zabíjanie na hraniciach označili za zločin proti ľudskosti. Pripomenuli, že v pohraničnom pásme utekajúcich ľudí strieľali či ich nechali roztrhať psom. Ešte v 50. rokoch bolo pohraničie aj zamínované a vybavené plotmi s vysokým napätím.
Podanie sa týka 42 obetí, ktorí zomreli na dnešnom úseku rakúsko-slovenskej hranice. Okrem občanov bývalého Československa medzi nimi boli napríklad i Maďari, Poliaci či východní Nemci. Smrť na železnej opone našlo i niekoľko žien a v roku 1952 i piatak na základnej škole. V podnete sa neobjavujú len mená strieľajúcich vojakov, ale aj ich veliteľov, ktorí o zákrokoch rozhodovali, či predstaviteľov režimu, ktorí zodpovedali za vytvorenie režimu v pohraničí.
Riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher popísal jeden z prípadov z roku 1952, keď v rieke Morave zastreli školáka 140 ranami z ľahkého guľometu, 60 ranami zo samopalu a 14 z pušky. "Na hladine zostala plávať len čiapka s kúskami lebky. (...) Dodatočne bolo zistené, že zastrelený Jozef Galus, narodený 7.3. 1941, je žiak piatej triedy národnej školy v Bratislave," prečítal Morbacher zo záznamu komunistických pohraničníkov.
Odhaduje sa, že v bývalom Československu prišlo pri úteku cez hranice na demokratický Západ o život niekoľko stoviek ľudí. Na dnešnej slovensko-rakúskej hranici zomreli v rokoch 1948 až 1989 okrem zdokumentovaných 42 obetí aj ďalší ľudia, ktorí sa napríklad utopili, a zodpovednosť zasahujúcich vojakov je preto sporná.
V minulosti sa podnety na stíhanie ľudí pre zabíjanie na hraniciach viackrát nedostali ani pred súd. Napríklad v roku 1999 prokuratúra odložila trestné stíhanie bývalého veliteľa pohraničnej stráže, ktorého podriadení podľa záznamov na rakúskom území postrelili utekajúceho muža a nechali ho tam vykrvácať. Prípad z roku 1984 totiž považovala za premlčaný.
Ústav, ktorý nedávno čelil pokusu vládnej koalície o zrušenie, v minulosti prokuratúre adresoval aj iné podnety na stíhanie predstaviteľov bývalého režimu. Bol medzi nimi aj prípad umučeného farára, z ktorého smrti boli podozriví príslušníci Štátnej bezpečnosti.
