Strana maďarskej koalície (SMK) dala pripraviť nezávislými expertmi právnu analýzu, na základe ktorej im vyšli štyri možnosti riešenia situácie okolo tlačového zákona. Povedal to predseda SMK Pál Csáky po dnešnom rokovaní.
Prvou možnosťou je podanie na Ústavný súd SR a SMK je pripravená podporiť takýto krok, potrebujú však zhruba päť až šesť podpisov od SDKÚ-DS. Csáky toto považuje za elegantné riešenie. SMK má 20 poslancov a počítať môže s podporou palkovcov.
Druhou možnosťou je predloženie novely tlačového zákona na septembrové zasadnutie parlamentu. Strana maďarskej koalície bude túto možnosť presadzovať, na jej uskutočnení sa už viac-menej dohodli.
Podpredseda KDH Martin Fronc sa k novelizácii stavia skepticky, keďže koalícia podľa neho takýto návrh v parlamente zmetie zo stola. Poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý je zdržanlivý aj v otázke možnej neústavnosti zákona. Zákon je zlý, ale to neznamená, že musí byť aj protiústavný, povedal pre TASR.
Ďalšie dve možnosti nepovažuje Csáky za veľmi reálne, no mohli by sa obrátiť na ombudsmana, ktorý má právo posunúť problém na Ústavný súd SR alebo postúpiť problém na medzinárodné fóra, napríklad na Európsky súd pre ľudské práva.
Niektoré okruhy zákona možno nesedia s Ústavou
Ako povedal advokát Marek Benedik, našli asi šesť okruhov, ktoré predstavujú problém súladu tlačového zákona s Ústavou SR alebo Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvým je ustanovenie o povinnosti mlčanlivosti a zdroji informácií, druhým paralelná existencia práva na opravu a práva na odpoveď, čo umožňuje duplicitný až triplicitný postih vydavateľov za jeden údaj. Zákon totiž zakotvuje aj ustanovenie o dodatočnom oznámení. Problematická je aj samotná úprava práva na opravu, ktoré možno žiadať bez ohľadu na to, či sa nejaká informácia dotkla sféry osobnosti, či zasahuje do jej cti, dôstojnosti, vážnosti alebo dobrej povesti. Umožňuje tak opravu aj banálnych a drobných nepresností, ktoré sa práv iných osôb nedotýkajú, vysvetlil právnik.
Za mimoriadne závažné považuje Benedik, že vydavateľ je v područí žiadateľa o opravu. Problematické je vymedzenie dôvodov, pre ktoré sú vydavatelia oprávnení odmietnuť uverejnenie odpovede alebo opravy. Tu vzniká nerovnováha medzi ochranou práv dotknutých osôb a právami vydavateľa, povedal Benedik. Toto je v rozpore so slobodou prejavu a právom na informácie.
K oprave, odpovedi a dodatočnému oznámeniu nemôžu byť uverejnené žiadne hodnotiace úsudky. Úprava v zákone tak zakazuje ďalšiu verejnú diskusiu na témy, ktorých sa oprava, odpoveď a dodatočné oznámenie týkali. Problematickým bodom je aj úprava peňažnej náhrady. Ak vydavateľ neuverejní opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, dotknutá osoba má právo na finančnú náhradu. Toto vytvára priestor pre duplicitný postih vydavateľov, pretože dotknutá osoba sa môže domáhať aj zadosťučinenia podľa občianskeho zákonníka alebo náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Úprava navyše neumožňuje súdu, aby posúdil, či je finančná náhrada namieste.
Ďalšie opozičné strany neprišli
Na rokovanie prizvala SMK aj SDKÚ-DS a KDH, no ich zástupcovia neprišli.
Csáky povedal, že nešlo o oznámenie opozičnej spolupráce, ale o to, že sú schopní a pripravení konať vo veci tlačového zákona spoločne. To, že ostatní neprišli, nechcel komentovať, no dúfa, že v blízkej budúcnosti prehodnotia svoje postavenie. Nerád sa vyjadruje "nevhodnejším alebo urazeneckejším názorom". Podľa neho sa zdá, že SMK je momentálne najsilnejším a najaktívnejším členom opozície.
Predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska Miloš Nemeček je presvedčený, že každý, kto si vecne zanalyzuje tlačový zákon, zistí, že sú v ňom problematické pasáže. Už prvá analýza ukázala, že sú v ňom viaceré záchytné body pre podanie na Ústavný súd SR a podľa Nemečka si vydavatelia robia ešte ďalšiu paralelnú analýzu. Je presvedčený, že keď budú mať v rukách dva relevantné dokumenty, ktoré sa budú v istých veciach zhodovať, bude to argument na podanie na ÚS. Podľa predsedníčky Slovenského syndikátu novinárov Zuzany Krútkej už SSN urobil niektoré čiastkové kroky. Rokovali s ombudsmanom a dohodli sa s ním, že námietky, s ktorými by sa mohol obrátiť na ÚS, ak ich uzná za relevantné, dodajú písomne.
