Bratislava 29. mája (TASR) - S cieľom pokúsiť sa a urobiť všetko pre to, aby Rómovia prijali zodpovednosť za svoje zdravie, funguje na Slovensku už desiaty rok projekt Zdravie Rómov. Projekt má prispieť k zvýšeniu disciplinovanosti Rómov v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti.
"Program sa začal v Nadácii otvorenej spoločnosti už pred 10 rokmi. Odvtedy sme zmenili cieľovú skupinu, zmenili sme formy. Posledných päť rokov sme zainteresovali do programu terénnych pracovníkov, ktorí pracujú priamo v rómskych komunitách," uviedla pre TASR Jana Hažírová z Asociácie komunitných centier, ktorá celý projekt podporuje.
Terénni pracovníci navštevujú dvakrát týždenne rómske komunity v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Ich úlohou je neformálnym spôsobom pomáhať Rómom. V praxi to znamená, že sa rozprávajú o témach týkajúcich sa zdravia, hygieny, spoluorganizujú brigády na očistenie okolia domov v osadách, či pôsobia ako prostredníci medzi Rómami a obvodnými zdravotnými strediskami. Cieľovou skupinou sú pritom predovšetkým mladé rómske matky a deti.
Projekt zasahuje aj do vyučovania rómskych školákov. V spolupráci s terénnymi pracovníkmi sa deti učia základným hygienickým návykom, a to ako používať zubnú kefku, mydlo. V osadách sú pracovníci vybavení zdravotnými brašnami, ktoré sú prispôsobené na poskytnutie prvej pomoci, či zmeranie krvného tlaku.
O tom, že projekt je úspešný, hovoria skúsenosti samotných terénnych pracovníkov. "Tešíme sa z maličkých krokov," skonštatovala Hažírová. Podľa jej slov sa aj vďaka projektu zlepšila komunikácia medzi Rómami a lekármi, ženy neutekajú po pôrode z nemocníc. V minulom roku zaevidovali pracovníci v komunitách, kde s Rómami pracujú, iba dva prípady takýchto útekov.
Dôležitosť projektu podčiarkuje napr. vek dožitia Rómov. Ten je v priemere o 15 rokov kratší v porovnaní s väčšinou občanov SR. U Rómov je tiež 2,5-krát vyššia úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia. Približne 67 % mužov a 46 % rómskych žien sú fajčiarmi.
Podľa Hažírovej ani v jednom prípade sa nestalo, že by komunita pracovníkov neprijala. Všetko je podľa jej slov otázkou času. Samozrejmosťou je, že si terénni pracovníci najprv museli u obyvateľov osád vybudovať dôveru. "Vybudovanie dôvery Rómov voči nim trvá trošku dlhšie. Samozrejme, že výhodu majú tí, ktorí pochádzajú priamo z komunít," vysvetlila Hažírová. Ich skúsenosti však hovoria o tom, že musia aj u detí zachovať a rešpektovať ich dôstojnosť. Keď im ukážu, že im chcú pomôcť, tak im stopercentne dôverujú.
