BRATISLAVA 29. mája (SITA) - Časopis bratislavských vysokoškolákov ECHO vyskakoval z radu študentských časopisov od začiatku. Z cvičných novín poslucháčov žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa stal napokon legendárny časopis, ktorý jeho prispievatelia bez povolenia sami kolportovali na ulici. Redakciu viedol Peter Zeman. Medzi inými tu publikovali Michal Horský, Martin Bútora, Martin Porubjak, Milota Havránková, František Letovanec, Ivan Popovič, Milan Zemko, Peter Gregor či Oľga Keltošová.
Štyridsať rokov po zákaze vydávania časopisu ECHO prichádzajú jeho redaktori a prispievatelia s projektom Sloboda v neslobode. V bratislavskej galérii PF01 na Panenskej ulici rekonštruuje najsilnejšie momenty z týchto čias rovnomenná výstava originálov novín, fotografií, karikatúr, korešpondencie a dokumentov. Sprístupnia ju v utorok 3. júna, na ten deň je na Slovenskom syndikáte novinárov naplánovaná aj diskusia bývalých protagonistov Echa. "Netreba to vnímať len ako nejaké stretnutie po štyridsiatich rokoch, ale ako avízo pre túto generáciu, ktorá by mala ten čas prežívať podobne, ako sme ho vnímali vtedy my. Tú eufóriu treba otvoriť mladým ľuďom, lebo určité súvislosti nechápu," povedala na dnešnej tlačovej besede fotografka Milota Havránková.
ECHO vychádzalo v rokoch 1964 až 1968. Ako študentské periodikum malo náklad 200 kusov. Neskôr, keď sa od neho fakulta dištancovala, vydávali jednotlivé čísla v náklade od 2 000 do 10 000 kusov. "V tom čase mal najvýznamnejší kultúrny týždenník Kultúrny život náklad 17 000 výtlačkov, pritom bol distribuovaný na celom Slovensku a ECHO len v Bratislave," pripomína niekdajší redaktor Michal Horský. Každé číslo vypredali študenti do 48 hodín. Medzi študentmi koloval slogan "Čo nie je v Echu, je v stole u cenzora Pechu." Napriek tomu sa darilo časopisu prinášať mnoho kontroverzných tém - od opozičných názorov cez kritiku nedostatočných reforiem až po tému okupácie.
Najsilnejších bolo šesť čísel z roku 1968. Časopis publikoval napríklad aj rozhovory s kritikmi režimu ako Ivan Klíma, Pavel Kohout či Ludvík Vaculík. "Z vládnej moci sme si robili vlastne srandu, takú šou, bola to istá forma našej politickej angažovanosti. Napríklad zmienka o obrodnom procese sa v Echu objavuje len raz, keď sme napísali, že vďaka obrodnému procesu v KSČ vieme, komu patria baranice," hovorí Horský. ECHO po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy prestalo vychádzať.
