Príchod nového tlačového zákona, podľa ktorého budú musieť tlač a tlačové agentúry od nedele zverejňovať reakcie nespokojných čitateľov, zobrali vedenia redakcií pomerne vážne. Viacero novín si nechalo vypracovať právne analýzy zákona, o spornej norme sa hovorí aj na poradách s reportérmi. Vládne úrady či koalícia zatiaľ o nijakom tvrdšom postupe voči novinárom nehovoria, skôr sa čaká na prvý prípad, kedy sa nový zákon využije.
"Radili sme sa s právnikmi a pripravili sme niekoľko seminárov pre členov redakcie, v čom je nový tlačový zákon nebezpečný a ako postupovať, aby sme nedávali zbytočne zámienky žiadateľom na opravy a odpovede," popísal pre ČTK prípravy šéfredaktor denníka Pravda Petr Šabata.
Právny rozbor zákona, ktorý prehĺbil napätý vzťah médií s vládou premiéra Roberta Fica a vyvolal opakované protesty novín, kritiku medzinárodných organizácií aj opozície, si nechali vypracovať aj v denníku Sme, agentúre Reuters alebo v Hospodárskych novinách.
"Poradu s reportérmi pripravujeme, aby sme na základe vysvetlenia právnych náležitostí minimalizovali riziko oprávnených reakcií zo strany štátnych inštitúcií či občanov," doplnil šéfredaktor HN Peter Vavro. Pripustil, že časť redaktorov sa začala sama strážiť vo forme "autocenzúry". "Budeme sa snažiť naďalej redaktorov viesť k profesionálnemu správaniu, ale určite nie k prehnanej opatrnosti," poznamenal.
Redakcie však zatiaľ môžu len tipovať, aký bude skutočný vplyv vstupu tlačového zákona do účinnosti. "Vzhľadom na to, čo nám chodí v poslednej dobe, najmä od Smeru a SNS, očakávame zo strany vlády tvrdší postup," povedal zástupca šéfredaktora Sme Roman Krpelan. S častejšími podnetmi od vládnych úradov či politikov počíta tiež Vavro. Šabata si myslí, že o opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie nebudú žiadať len politici.
"Budeme to posudzovať od prípadu k prípadu. V prípade zverejňovania zjavných klamstiev a nepravdivých informácií však nevylučujeme, že nový zákon využijeme," povedala ČTK hovorkyňa Ficovho Smeru-SD Katarína Kližanová Rýsová. Zdôraznila, že v minulosti politici narážali pri požiadavkách na opravu nepravdivých článkov na neochotu médií. Špeciálne prípravy vládnych úradov na nový zákon odmietol aj hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Napriek tomu, že sa v čase vyhroteného hlasovania o zákone v parlamente hovorilo aj o sťažnosti na Ústavný súd, opozícia zatiaľ takúto námietku nepredložila. Rozpad politického bloku proti zákonu, ktorý nastal po hlasovaní Strany maďarskej koalície za lisabonskú zmluvu o reformách v Európskej únii, naopak opozíciu rozdelil aj v tejto záležitosti. Na dnešnej porade odborníkov pod patronátom SMK, ktorá mala vyústiť do ústavnej sťažnosti, sa zvyšné opozičné strany SDKÚ-DS a KDH odmietli zúčastniť.
Prehľad hlavných zmien v novom tlačovom zákone
PRÁVO NA ODPOVEĎ
- noviny, časopisy a tlačové agentúry budú povinné uverejňovať vyjadrenie dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby, a to do troch dní od prijatia žiadosti.
- dotknutá osoba dostane priestor, ak bude chcieť reagovať na tvrdenia nepravdivé, ale aj pravdivé, ktoré sa dotýkajú jej dôstojnosti, pri fyzických osobách súkromia a pri právnických dobrej povesti.
- odpoveď má poprieť, doplniť, spresniť alebo vysvetliť uverejnené skutkové tvrdenia. Žiadosť o uverejnenie stanoviska musí poslať do 30 dní od zverejnenia článku.
- vydavateľ môže odpoveď odmietnuť vtedy, ak podľa neho uverejnené tvrdenie nezasiahlo do osobnostných práv osoby, alebo by sám uverejnením odpovede porušil zákon. Súd môže neuverejnenie opravy či odpovede potrestať sumou od 50.000 do 150.000 Sk.
Doterajší zákon:
- presne neurčoval právo na odpoveď. Nariaďoval však šéfredaktorovi uverejniť stanovisko štátneho orgánu, inštitúcie alebo organizácie po vzájomnej dohode v jednom z najbližších vydaní alebo vysielaní, a to spravidla do jedného mesiaca. Podobné právo na zverejnenie reakcie mali aj spoločenskej organizácie.
PRÁVO NA OPRAVU
- noviny, časopisy a tlačové agentúry budú povinné uverejňovať opravy, ak ich o to dotknutá osoba alebo inštitúcia požiada.
- žiadosť o uverejnenie opravy musí byť doručená vydavateľovi do 30 dní od vydania informácie, vydavateľ opravu musí uverejniť do do ôsmich dní od doručenia žiadosti v navrhnutom znení, na rovnocennom mieste a rovnakým písmom.
- vydavateľ môže odmietnuť uverejnenie opravy, iba ak má dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení.
Doterajší zákon:
- noviny a časopisy majú povinne uverejňovať opravy, ak zverejnili nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana alebo dobrého mena organizácie, vedeckej alebo kultúrnej inštitúcie, alebo ktorý sa týka činnosti štátneho orgánu. Dotknutý má podať žiadosť do dvoch mesiacov po uverejnení.
- šéfredaktor odmietne uverejnenie opravy, ak môže dokázať pravdivosť údaja, alebo keď dostane žiadosť po spomenutej lehote. Nespokojný občan sa môže obrátiť na súd.
- opravu musí šéfredaktor uverejniť do ôsmich dní po podaní žiadosti na rovnakom mieste a rovnakým písmom, ako bol opravovaný údaj.
PRÁVO NA DODATOČNÉ OZNÁMENIE (nové):
- ak noviny a časopisy informovali o konaní verejnej moci proti fyzickej alebo právnickej osobe, má táto osoba právo žiadať uverejnenie dodatočného oznámenia o tom, ako sa predmetné konanie právoplatne skončilo.
- konkrétne ide nielen o konanie trestné, ale aj priestupkové, správne či občianskoprávne.
OCHRANA ZDROJA (nové):
- vydavateľ periodickej tlače, tlačové agentúry, ich zamestnanci a prispievatelia budú povinní zachovávať mlčanlivosť o zdroji a obsahu informácií, ak o to požiadala fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla. Sú tak povinní aj zaobchádzať s písomnosťami a záznamami údajov. Mlčanlivosti ich môže pozbaviť len dotyčná osoba, jej prípadní dediči a súd.
- ochrana zdroja neplatí, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.
ČTK
Autor: čtk.Tomáš Pergler
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
