Samocenzúra, opatrné používanie zdrojov, ktoré nechcú byť zverejnené či možnosť zahltenia novín, časopisov a tlačových agentúr odpoveďami na zverejnené informácie - to sú len niektoré z obáv predstaviteľov tlače z nového tlačového zákona. Zákon o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) začne v praxi platiť v nedeľu 1. júna.
Napriek tomu, že prináša niekoľko pozitív - ochranu zdroja informácie, imunizáciu informácie či náznak opatrení na transparentnosť vlastníctva printových médií - nijako nesankcionuje porušovanie tých niekoľko málo práv, ktoré novinárom zostali, vyhlásil po prijatí zákona Slovenský syndikát novinárov (SSN). Norma, ktorú schválil parlament 9. apríla a svojím podpisom z 25. apríla ju potvrdil prezident Ivan Gašparovič, nie je podľa syndikátu moderná a hodná členskej krajiny EÚ.
"Priznám sa, že som nenašiel nič relevantné, aby som tento zákon vracal," povedal pred podpisom zákona prezident predstaviteľom SSN a Združenia vydavateľov periodickej tlače Slovenska (ZVPTS). Ivan Gašparovič v polovici apríla na pôde Rady Európy povedal, že zákon podpíše, aby urýchlil podanie na Ústavný súd SR. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ak by zákon vrátil poslancom, koalícia schváli rovnakú verziu.
Ešte ostrejšie ako SSN kritizovali tlačový zákon predstavitelia ZVPTS, Memo 98 - občianskeho združenia, ktoré sa od roku 1998 venuje slovenským médiám a aj parlamentná opozícia. Nevyhol sa ani reakciám zo zahraničia. Výhrady mala Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Organizácia médií juhovýchodnej Európy (SEEMO) so sídlom vo Viedni.
SEEMO je pridruženou organizáciou Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) - celosvetového ochrancu slobody tlače zastupujúceho redaktorov a vydavateľov z viac ako 110 krajín sveta. Väčšina ich pripomienok vypočutá nebola. Nový tlačový zákon vypracovaný rezortom ministra kultúry, podpredsedu strany Smer-SD Mareka Maďariča dvakrát - 27. marca a 11. apríla, vybielil titulné strany celoštátnych denníkov. Denníky protestmi upozorňovali, že návrh zákona a neskôr jeho schválená podoba je útokom na profesionalitu novinárov.
Zástupcovia slovenskej tlače – ZVPTS a SSN, ale aj opozičné strany tlačový zákon od jeho prijatia analyzujú a už avizovali, že ho dajú posúdiť Ústavnému súdu (ÚS) SR. Strana maďarskej koalície (SMK) tento týždeň informovala, že si dala vypracovať analýzu súladu tlačového zákona s ústavou. Problém súladu tlačového zákona s Ústavou SR alebo Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavujú najmä ustanovenia zákona o povinnosti mlčanlivosti o zdroji informácií, súbežná existencia práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie, čo môže spôsobiť viacnásobný postih vydavateľov za jeden údaj. Problematická je aj úprava práva na opravu, ktorú možno žiadať bez ohľadu na to, či sa informácia dotkla sféry osobnosti, či zasahuje do jej cti, dôstojnosti, vážnosti alebo dobrej povesti.
Umožňuje tak opravu aj banálnych a drobných nepresností, ktoré sa práv iných osôb nedotýkajú, vysvetlil analýzu SMK advokát Marek Benedik. Problematické je vymedzenie dôvodov, pre ktoré sú vydavatelia oprávnení odmietnuť uverejnenie odpovede alebo opravy. Tu vzniká nerovnováha medzi ochranou práv dotknutých osôb a právami vydavateľa, upozornil Benedik. Toto je v rozpore so slobodou prejavu a právom na informácie. K oprave, odpovedi a dodatočnému oznámeniu nemôžu byť uverejnené žiadne hodnotiace úsudky. Úprava v zákone tak zakazuje verejnú diskusiu na témy, ktorých sa oprava, odpoveď a dodatočné oznámenie týkali.
Predseda ZVPT Miloš Nemeček potvrdil, že už ich prvá analýza ukázala, že v tlačovom zákone sú viaceré body pre podanie na Ústavný súd SR. Vydavatelia robia ďalšiu paralelnú analýzu. Je presvedčený, že keď budú mať v rukách dva relevantné dokumenty, ktoré sa budú v istých veciach zhodovať, bude to argument na podanie na Ústavný súd SR. Podľa predsedníčky SSN Zuzany Krútkej už syndikát rokoval s ombudsmanom a dohodli sa, že písomne mu dajú námietky, s ktorými by sa mohol obrátiť na ÚS, ak ich uzná za relevantné.
Koalícia prijala kontroverzný tlačový zákon 9. apríla bez akceptovania opozičných požiadaviek. Zo 143 prítomných poslancov za návrh hlasovalo 81 koaličných poslancov, 62 opozičných bolo proti. Opozícia požadovala obmedziť právo na odpoveď, uplatňovať sa nemalo na pravdivé informácie. Ďalej požadovali, aby odpovedať nemohli verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní. Povinnosť ochraňovať zdroj informácií chceli zmeniť na právo. Opozícia vo viacerých prípadoch svoje návrhy odôvodňovala pripomienkami OBSE.
