Ovládať oficiálny jazyk najväčšieho štátu sveta Ruska chce čoraz viac ľudí na Slovensku, ale aj v susedných krajinách. Vyplýva to zo zistení ČTK. Odborníci tvrdia, že ľudia ruštinu vyhľadávajú pre kvalitnú kultúru, ale aj pre kariéru. Časy, keď bol Dostojevského jazyk neobľúbený kvôli povinnej výučbe za vlády komunistickej strany, sa tak podľa nich pomaly končia.
"Myslím si, že ľudia sa už presýtili západnej kultúry a začali opäť túžiť po kvalite. A rozdiel medzi telenovelou a Čechovom veľká väčšina ľudí rozozná," poznamenala podpredsedníčka Asociácie rusistov Slovenska Eva Kollárová.
Rastúci záujem o ruštinu potvrdila aj riaditeľka bratislavského gymnázia Alberta Einsteina Drahomíra Kovaříková. Na rozdiel od Kollárovej si však myslí, že ľudia chcú vedieť po rusky najmä preto, aby dokázali lepšie zarábať. "Možnosti uplatnenia sa sú vďaka ruštine veľmi široké," povedala Kovaříková. Keďže už uplynulo niekoľko rokov od čias, keď boli ľudia voči ruštine predpojatí pre vládu komunistickej strany, začali prevažovať praktické možnosti jej použitia, dodala.
Podobné skúsenosti zaznamenali v záujme o ruštinu aj školy v Poľsku či Česku. Mladšie, ale aj staršie ročníky sa vracajú k ruštine navzdory tomu, že ešte pred pár rokmi nebola obľúbená. "Nájdem bez problémov miesto vo firme, ktorá má v Rusku zastúpenie," povedala ČTK Anna Zajoncová, ktorá v Poľsku tretí rok študuje rusistiku.
"Po dobe útlmu sa obnovili obchodné aj kultúrne kontakty smerom na východ," vysvetľuje rastúci záujem o ruštinu v Česku zástupkyňa riaditeľky na jednej z pražských škôl Dana Bílá. Významnú úlohu podľa nej hrá aj to, že písmo azbuka je pre študentov exotické.
Na Slovensku si ruština udržuje už dlhšie postavenie tretieho najobľúbenejšieho jazyka. Zatiaľ čo pre maturitu z angličtiny sa rozhodlo tento rok takmer 39.000 študentov a pre nemčinu asi 20.000, z ruštiny chcelo odpovedať približne 1500, čím predstihla taliančinu, francúzštinu či španielčinu.
