WASHINGTON –
Dve vedecké štúdie zistili, že ľudia vystavení počas detstva častému kontaktu s olovom vyrastali bez istých súborov mozgových buniek, ktoré im jednoducho chýbali. Vedci tiež zistili, že u týchto ľudí je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že budú mať problémy so zákonom, najmä pre násilné trestné činy.
Účinok olova je taký silný, že môže byť vysvetlením pre vysoké percento zločinnosti v centrách miest, kde staré domy majú často olovnaté nátery, povedal Kim Dietrich z univerzity v Cincinnati v americkom štáte Ohio. Práve on viedol výskum organizácie Public Library of Science journal PLoS Medicine.
"Sú tu isté skutočnosti, ktoré naznačujú, že olovo naozaj súvisí s kriminálnymi trendmi počas niekoľkých minulých desaťročí“, povedal Dietrich v telefonickom rozhovore.
Olovo a záznamy polície spolu súvisia
Dietrich spolu s kolegami pozoroval v rokoch 1979 až 1984 tehotné ženy žijúce v olovom kontaminovanej štvrti mesta Cincinnati. Ženy a neskôr aj ich deti testoval na prítomnosť olova v krvi a pozorovali deti počas ich vývoja.
Neskôr dokázal spojiť vysoké obsahy olova v krvi 250 detí so záznamami polície hovoriacimi o ich kriminálnej trestnej činnosti.
Tie deti, ktoré mali pred narodením a počas detstva vysoké hodnoty olova mali oveľa častejšie problémy so zákonom ako tie s nižšími hodnotami. Približne 55 percent detí, aj z tých, ktoré sa dnes rodia, má minimálne jeden záznam o tom, že boli zadržané políciou. V 28 percentách prípadov ide o drogovú trestnú činnosť a v 27 percentách prípadov závažným spôsobom porušili zákon počas jazdy motorovým vozidlom.
"Nižší príjem spôsobuje, že deti zo starej štvrte mesta zostávajú vystavené riziku neželaného vplyvu olova“, povedal Dietrich.
„Hoci sme už urobili veľký pokrok v obmedzení pôsobenia olova na deti, naše zistenia vysielajú jasný odkaz, že ďalšia redukcia olova môže byť dôležitým a uskutočniteľným spôsobom ako znížiť počet násilných trestných činov.
Chýbajúce mozgové bunky
Dietrichov kolega doktor Kim Cecil z Detského nemocničného a medicínskeho centra vypracoval pomocou magnetickej rezonancie obraz mozgov svojich dobrovoľníkov. Zistil, že im chýba viac ako jedno percento z celkového objemu šedej mozgovej hmoty.
„Najpostrihnutejšou oblasťou mozgu bola predná časť mozgu, presnejšie „anterior cingulate cortex“ Cecilov tím napísal druhú štúdiu. Tieto oblasti sú zodpovedné za regulovanie nálady a rozhodovacie procesy. Muži boli podľa štúdie oveľa viac poškodení ako ženy.
„Naše zistenia tiež naznačujú, že tieto štrukturálne zmeny sú trvalé“, napísali v štúdii. Pomôcť by podľa Dietricha mohli programy na zlepšenie životného prostredia detí, tak ako iné programy pomáhajú zneužívaným deťom.
Najväčším znečisťovateľom prostredia sú podľa neho olovnaté nátery, aj napriek nedávnym zisteniam, že olovo sa vyskytuje aj vo vode či dovážaných hračkách.
