Nepredávajte svoju energetiku, poučte sa zo Slovenska, odkázal premiér Robert Fico dnes v Sarajeve Bosne a Hercegovine.
"Každá rozumná krajina si chráni svoju energetiku, nedovolí, aby tam vstupovali cudzie firmy. To bola tragédia Slovenska. Slovensko vyvážalo elektrinu, teraz je v situácii, keď ju musí dovážať," vyhlásil Fico po stretnutí s bosnianskym premiérom Nikolom Špirićom. Posťažoval sa, že keď chce teraz hovoriť o cenách energií, musí hovoriť s Talianmi, Maďarmi, Francúzmi či Nemcami. Ak bude Bosna ochotná, Slovensko rado vytvorí spoločné podniky aj v tejto oblasti. "Každá krajina by si mala chrániť svoj energetický potenciál. Ale keď nás vpustia dovnútra, nebudeme sa hnevať," povedal Fico.
Chcú viac spoločných podnikov
Bosna je významným výrobcom elektriny, s Ruskom rokuje o ropovode. Nikola Špirić podotkol, že centrálna vláda nemôže privatizáciu veľmi ovplyvniť. Tá je v rukách republík - Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej v Bosne. Každá z nich má svoj model privatizácie. Republika srbská vlani vo februári predala dve rafinérie a distribučnú spoločnosť Petrol ruskej spoločnosti Zarubežnefť. Tepelnú elektráreň Gacko 1 kúpila česká ČEZ, ktorá chce investovať do Elektropriemyslu Republiky srbskej. V Bosne podnikajú aj Rakúšania. Vo februári sa dohodli s bosnianskymi Srbmi, že im firma STRABAG postaví 160 km diaľnic.
Fico a Špirić dúfajú, že vzrastie aj obchodná výmena medzi Bosnou a Slovenskom a vytvorí sa viac spoločných podnikov. Impulz podnikateľom majú dať dnes podpísané dohody o ochrane a podpore investícií a o hospodárskej spolupráci. Dnes sa zíde aj podnikateľské fórum za účasti Fica. Bosna by rada znížila pasívne saldo v obchodnej výmene so SR. Momentálne má päťpercentný hospodársky rast, desať percent HDP tvoria zárobky jej občanov žijúcich v zahraničí.
Špirić: Bosna je bezpečná pre investície, ekonomika sa stabilizovala
Bosniansky premiér Nikola Špirić vyzval slovenských podnikateľov, aby sa nebáli investovať. Bosnianske hospodárstvo sa po vojne zotavilo, krajina chce byť obchodným centrom západného Balkánu. Je bezpečná pre investície, čo potvrdí aj júnové podpísanie asociačnej a stabilizačnej dohody s Európskou úniou.
V máji začala Bosna a Hercegovina rokovať s Európskou úniou o bezvízovom styku. Na stretnutí podnikateľov oboch štátov v Sarajeve Špirić poukázal na hospodársky rast, ktorý bol vlani 6,1 percenta, tento rok by mal byť 6,5 percenta. Devízové rezervy rastú, úspory ľudí v bankách sa vlani zvýšili o 26 percent. Do Bosny a Hercegoviny prišlo trikrát viac zahraničných investícií ako v predchádzajúcom roku, ktoré sa podieľali 14 percentami na hrubom domácom produkte (HDP).
Fico konštatoval, že výborné vzťahy medzi Bratislavou a Sarajevom sa stále nedostatočne premietajú do hospodárskej spolupráce, nestabilita v regióne obmedzovala záujem našich firiem. Situácia sa však mení, čoho dôkazom je aj 18 firiem a Eximbanka, ktoré sú zastúpené vo vládnej delegácii pri dnešnej oficiálnej návšteve premiéra v Bosne a Hercegovine. Oživením spolupráce bol tohtoročný medzinárodný veľtrh v Mostare, kde bolo Slovensko partnerom a zastupovalo ho 18 firiem.
Obchodná výmena je však stále nízka, vlani dosiahla 100 mil. dolárov. Premiér spomenul dve najvýznamnejšie investície našich podnikov v Bosne - privatizáciu časti papierní v Banjej Luke spoločnosťou Ecoinvest Ružomberok a majoritný vstup ZVL Auto Prešov do výrobne valivých ložísk v hercegovinskom Konjici. Fico vidí ďalšie možnosti v ekológii, pri budovaní čističiek a malých vodných elektrární. V súčasnosti je SR v poradí desiaty investor v Bosne a Hercegovine.
Fico: Únia má chyby, ale je to úspech
Fico dnes ponúkol predstaviteľom Bosny a Hercegoviny, aby sa ich ľudia prišli na Slovensko zoznámiť so skúsenosťami prístupového procesu do Európskej únie (EÚ) a s kladmi aj zápormi členstva v EÚ.
"Aj na Slovensku platí, aj v EÚ platí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští," povedal premiér po stretnutí so šéfom bosnianskej vlády. Celkovo vníma členstvo v únii pozitívne a dúfa, že sa v nej čoskoro ocitne aj Bosna a Hercegovina. "Za Slovensko ako členský štát EÚ môžem povedať, že členstvo v tejto organizácii je pre Slovensko úspešný príbeh." S Bosnou a Hercegovinou máme podľa premiéra veľa podobného vrátane veľkosti územia, počtu obyvateľov a menšín. "Rozumieme si určite aj mentálne," konštatoval Fico.
Šéf bosnianskej vlády chváli nášho Lajčáka
Špirić ocenil významný prínos slovenského diplomata, medzinárodného správcu Bosny a Hercegoviny Miroslava Lajčáka pri riešení vnútropolitickej krízy vlani v novembri. Vďaka dohode môže Bosna a Hercegovina 16. júna podpísať asociačnú dohodu EÚ. Špirić zdôraznil, že medzinárodná správa v krajine je v rozpore s jej európskou cestou. "Na rokovaniach s Bruselom musíme mať kredibilnú vládu." Vyzval preto bosnianskych Srbov, moslimov a Chorvátov, aby sa dohodli na novej ústave a pevných demokratických inštitúciách. Pripúšťa, že kým také v Bosne a Hercegovine budú, môže to trvať aj niekoľko rokov.
Slovenská republika a Bosna a Hercegovina nemajú žiadne politické otvorené otázky. Doteraz sa sústreďovali na obnovu zmluvnej základne, už v minulosti podpísali readmisnú dohodu, dnes dohody o investíciách a hospodárskej spolupráci. Fico a Špirić sa zhodli na príprave zmlúv v ďalších oblastiach, menovali kultúru. SR nadviazala s Bosnou a Hercegovinou diplomatické styky v roku 1995 po ukončení vojny Daytonskou mierovou dohodu. V Sarajeve má svoje veľvyslanectvo. Bosna a Hercegovina udržiava kontakty so SR prostredníctvom ambasády vo Viedni. Pre Slovákov je v Bosne a Hercegovine zaujímavé najmä pútnické miesto Medžugorie.
