Bratislava 2. júna (ČTK) - Opozičný poslanec KDH a niekdajší minister školstva Martin Fronc sa vrátil k svojej dávnejšej predstave, aby časť detí do škôl vozili špeciálne autobusy. V parlamente predložil návrh, podľa ktorého by mali autobusy začať fungovať od budúceho roka a prispel by na ne štát. Zástupca samospráv by školské autobusy privítal, ministerstvo školstva však reagovalo na Froncovu iniciatívu zdržanlivo.
Fronc navrhol, aby autobusy prevádzkovala samospráva, na ich nákup by však asi dve tretiny požadovanej sumy poskytol štát. Autobusy by sa podľa neho nakupovali nasledujúcich päť rokov a vyžiadali by si asi miliardu korún. Štát by však podľa bývalého ministra mohol ušetriť, keby vďaka autobusom zanikla časť malých škôl, ktorých prevádzka je nákladnejšia než pri väčších zariadeniach.
Opozičný poslanec chcel spustiť prevádzku školských autobusov už počas svojho pôsobenia v kresle ministra. Napokon to však nestihol, pretože KDH po sporoch na konci predchádzajúceho volebného obdobia odišlo z vládnej koalície. V súčasnosti môže zákon presadiť len s podporou koaličných poslancov. "Verím, že to tak nemôže ísť donekonečna, že každý opozičný návrh sa zamietne," reagoval dnes na otázku, či je reálne, aby v parlamente získal väčšinu zákonodarcov.
Školské autobusy by privítalo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). "Každoročne upozorňujeme na to, že časť detí má obmedzený prístup ku vzdelaniu a autobusy by im mohli pomôcť," poznamenal podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Terajšie pravidelné autobusové spoje nedokážu potreby žiakov dostatočne naplniť, argumentoval aj Fronc.
Ministerstvo školstva však zrejme opozičný návrh zákona nebude podporovať. "Túto tému rieši zákon 596 o štátnej správe v školstve, v ktorom sa hovorí o možnosti zabezpečiť dopravu pre školákov. Je to v kompetencii zriaďovateľa školy," povedala hovorkyňa ministerstva Dana Španková. Naznačila tak, že terajší stav je z pohľadu ministerstva dostatočný.
Nad spustením školských autobusov však krátko po nástupe do ministerského kresla uvažoval aj súčasný šéf úradu Ján Mikolaj. Neskôr však viac podporoval zachovanie malých škôl aj napriek hrozbe nízkeho počtu žiakov.
Nedostatok žiakov zvyšuje náklady. Zatiaľ čo bežný normatív na jedného žiaka základnej školy bol vlani od 26.727 do 27.840 korún, malé školy s počtom žiakov pod 250 detí vynakladali v priemere na jedného študenta viac než 43.000 korún ročne. Kritici malých škôl navyše tvrdili aj to, že malé školy majú menšie možnosti zabezpečiť deťom kvalitných učiteľov a učebné pomôcky.
grm fil
