V reakcii na Rašiho vymenovanie to pre TASR uviedol Tomáš Szalay z Health Policy Institute (HPI). Na margo odchodu Ivana Valentoviča poznamenal, že sa premárnili dva roky, keďže neurobil podstatné veci, ktoré boli potrebné.
V oblasti liekovej politiky by sa podľa Szalaya mali minimálne začať vymáhať veci, ktoré sú v zákone. Objasnil, že ceny liekov by sa mali porovnávať s priemerom šiestich najlacnejších v Európe a v prípade, že je liek drahší, nemal by sa pustiť do kategorizácie. "Nevidím dôvod, aby u nás boli drahšie lieky ako vo Francúzsku, či v Nemecku," konštatoval. Taktiež je potrebné kontrolovať, aké lieky predpisujú lekári, dodal. V liekoch je približne 35 percent zdrojov v zdravotníctve a správne opatrenia môžu priniesť úsporu aj niekoľkých miliárd, objasnil.
Za veľkú výzvu pre nového ministra považuje Szalay aj situáciu s fakultnými nemocnicami, ktoré ročne produkujú dlh 1,5 miliardy Sk (49,5 milióna eur). Výhodu má Raši v tom, že ako riaditeľ takejto nemocnice pozná situáciu zvnútra, uviedol. Najlepšie riešenie vidí Szalay v transformácii nemocníc - štátnych príspevkových organizácií, ktoré nie sú motivované k vyrovnanému hospodáreniu, na akciové spoločnosti, ktoré musia plniť svoje záväzky a načas platiť účty. Podotkol, že transformácia nemocníc nie je v rozpore s programovým vyhlásení vlády. Otázne však podľa neho ostáva, či bude mať Raši na zmeny vôľu a aký priestor na ne minister bude mať.
Za negatívum pôsobenia Ivana Valentoviča na poste ministra zdravotníctva označil Szalay napríklad zrušenie katalógu výkonov, chýbajúce štandardy vykazovania pre zdravotné poisťovne a taktiež nečinnosť v oblasti eHealth. Odchádzajúci minister sa vyvliekol aj z analýzy zlúčenia štátnych zdravotných poisťovní, tvrdí. Ako neúspech vníma aj zákaz zisku zdravotných poisťovní a minimálnu sieť vytvorenú iba zo štátnych nemocníc. Naopak, za pozitívum Valentovičovej éry považuje zavedenie degresívnej marže.
ala vs
