Bratislava 3. júna (TASR) - Okupácia varšavských vojsk v roku 1968 a priamy zákaz vychádzania časopisu Echo z úst Gustáva Husáka spôsobili, že posledné - ilegálne vydanie redaktori Michal Horský a Baltazár Dubeň utopili v Dunaji. "Ústredný výbor KSS ustanovil komisiu, ktorá odsúdila Echo ako reakčný protisocialistický a protisovietsky časopis," uviedol na dnešnej diskusii po 40 rokoch od zákazu vychádzania časopisu jeden z členov redakčného tímu Peter Zeman.
Ako zhodnotil vtedajšiu politickú situáciu politológ Miroslav Kusý, na jednej strane boli predstavy politikov, ako sa má spoločnosť vyvíjať. "Tieto idey boli v zajatí rôznych politických klišé. Na druhej strane tu bola predstava médií a ľudu, ktorá bola úplne odlišná," dodal Kusý. Staršia generácia sa podľa neho vyjadrovala v inotajoch, zatiaľ čo nový a svieži jazyk Echa bol zdrojom úspechu časopisu.
Echo však prenasledovali neustále nedorozumenia so Správou tlačového dozoru, ktorá od prvého čísla nedovolila uverejňovať približne jednu novinovú stranu v každom čísle. Bývalý redaktor Martin Porubjak spomenul, že nemohol vyjsť ani nekrológ Roberta Kennedyho. "V novinách boli miesta s nápisom 'Rezervované pre firmu Obuva', čo bolo znamenie pre zasvätených, že tam bol článok, ktorý cenzúra vyhodila," dodal. Ako uviedol Horský, v niektorých situáciách sa doslova "váľali od smiechu" a to hlavne, keď cenzori škrtali Leninove citáty.
Podľa bývalého redaktora Kultúrneho života Kornela Földváryho tlačový dozor robil z redaktorov "dokonalých idiotov". Boj s cenzormi považuje za boj slova a papiera proti brutálnej sile. "Bolo potrebné nájsť úhybné manévre, vďaka ktorým vznikali rôzne alegórie," podotkol.
Echo však prispelo k tomu, aby sa niektoré veci podarilo prelomiť a načrtnúť, myslí si Martin Bútora. "Mocenský aparát sa posilňoval, bojovali sme s cenzúrou. Absurditu a grotesknosť doby si uvedomovali aj naši spolupútnici," myslí si sociológ Bútora. Ako dodal, v Echu aj napriek tomu uverejňovali kritické články a informovali o študentských hnutiach, protestoch či represáliách. "Čo sme však neurobili, mali sme sa postaviť predvídavo proti hroziacej okupácii a zorganizovať celonárodné hnutie, ktoré by donútilo vrchnosť aspoň k symbolickému kroku mobilizácie," kriticky uzavrel Bútora.
Študentský časopis Echo vznikol spôsobom, ktorý nebol v tom čase typický. Spočiatku, v rokoch 1963 a 1964, bol cvičným časopisom poslucháčov novinárstva. Neskôr, po udelení povolenia 17. novembra 1965 sa pretransformoval na časopis s pohyblivým nákladom 5000 - 10.000 kusov. Prvé číslo vyšlo v januári 1966. Medzi redaktormi figurovali Martin Bútora, Michal Horský, Milota Havránková, Martin Porubjak či Milan Zemko. "Pre okolie sme prejavovali nepochopiteľný fanatizmus, keďže sme v časopise pracovali takmer zadarmo," spomína Horský.
Časopis sa dnes o 18. hodine na Panenskej ulici v galérii PF01 predstaví verejnosti po 40 rokoch originálmi novín, fotografiami, karikatúrami, korešpondenciou i dokumentmi.
