BRATISLAVA. V zahraničí pracuje čoraz viac ľudí zo Slovenska. A to aj napriek tomu, že voľných pracovných miest u nás pribúda. Až polovicu z nich ponúka Bratislavský kraj. Firmy u nás hľadali na voľné pozície bezmála 30-tisíc ľudí. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu. Pritom v zahraničí v prvom štvrťroku pracovalo takmer 177-tisíc, čiže zhruba o necelé percento viac ako pred rokom.
Platové rozdiely medzi nami a zahraničím sú stále vysoké nielen v špecializovaných a vysoko odborných, ale aj v bežných robotníckych profesiách.
„Čím ďalej idete na západ, tým dostanete viac. Je pravda, že život je tam drahší, no z platu sa dá aj ušetriť viac,“ hovorí Peter Ulbrik z personálnej agentúry AuJob. Napríklad IT špecialista má v Košiciach nástupný plat 50-tisíc korún, v Bratislave je to o 20-tisíc viac, v Prahe o ďalších 30-tisíc. „V Nemecku však už dostane v prepočte 150-tisíc korún,“ povedal Ulbrik.
„Čo sa týka vzťahu medzi voľnými pracovnými miestami a pracujúcimi v zahraničí, dôvody sú najmä finančné,“ povedal ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. V priebehu roka či dvoch by sa trend mohol zvrátiť. „Počet navrátilcov by mal začať rásť, aj napriek zavedeniu eura, ktoré odstráni neustále klesajúcu korunovú hodnotu úspor zahraničných pracujúcich,“ povedal Pätoprstý.
Nielen Západ, ale aj bývanie
To, že až polovica voľných pracovných miest, teda okolo 15-tisíc, je v Bratislave a okolí, pripisuje Ulbrik aj realitnej bubline. Má s tým osobnú skúsenosť. „Jeden z našich zamestnancov sa nedávno odsťahoval z Bratislavy na Myjavu, lebo nemal šancu zaplatiť úver za byt, a to jeho plat nepatril medzi najnižšie,“ povedal. Ceny nehnuteľností sa najmä v Bratislave v uplynulých mesiacoch neúmerne zvýšili. Za štvorcový meter v jednoizbovom byte podľa údajov Národnej asociácie realitných kancelárií ľudia museli v máji v najlacnejšom bratislavskom obvode zaplatiť ľudia takmer 70-tisíc korún, kým na konci minulého roka to bolo 60-tisíc. Stúpli aj ceny prenájmov.
Nielen bývanie, aj vzdelanie
Riaditeľ odbor štatistiky práce a miezd zo Štatistického úradu Ivan Chrappa súvislosť medzi drahými nehnuteľnosťami v hlavnom meste a vysokým počtom voľných pracovných miest nevidí. Vývoj cien nehnuteľností podľa Chrappu nie je pre ľudí, ktorí si hľadajú prácu, u nás rozhodujúci. Nemyslí si ani to, že ľudia húfne dávajú prednosť zahraničiu pred Bratislavou pre vyššie platy. „Pracovní migranti sú väčšinou osoby so základným, učňovským a stredným odborným vzdelaním, ktorí kvalifikačne nevyhovujú požiadavkám na obsadenie voľných pracovných miest, najmä v Bratislavskom kraji,“ povedal.
Ulbrik neodporuje. „Drvivá väčšina nezamestnaných má nízku alebo žiadnu kvalifikáciu a voľné pracovné miesta prirastajú v odboroch s nárokom na vzdelanie.“ Najväčší dopyt je po IT špecialistoch a jazykovo zdatných účtovníkoch, a to nielen v angličtine, ale aj nemčine.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
