Bratislava 5. júna (TASR) - Za neustály nárast emisií skleníkových plynov v ovzduší nezodpovedá iba priemysel či doprava, ale svojim konaním ho ovplyvňuje aj jednotlivec. "Keď napríklad vykurujeme uhlím či plynom viac ako musíme, spaľujeme benzín v aute, používame produkty, pri ktorých výrobe sa spaľujú fosílne palivá, prispievame k ich zvyšovaniu," povedal pre TASR pri príležitosti dnešného Svetového dňa životného prostredia Karel Polanecký z organizácie Greenpeace. Hlavná téma dnešného dňa znie: "Nie závislosti! Za ekonomiku s nízkymi emisiami uhlíka."
Napriek tomu, že boli celosvetovo prijaté zmluvy o znižovaní emisií, ich množstvo v ovzduší neustále narastá. "Stratégia ako zabrániť tým najvážnejším dopadom klimatických zmien vychádza z toho, že táto situácia by sa mala zmeniť v roku 2015," uviedol Polanecký. Objasnil, že na udržanie klimatických zmien pod kontrolou treba znížiť emisie o 50 percent do roku 2050 a udržať nárast globálnej teploty pod dva stupne oproti predindustriálnej ére. V prípade nedostatočných opatrení by dôsledky v podobe nedostatku pitnej vody, zrážok najmä v suchých oblastiach sveta mohli viesť k migrácii až miliardy ľudí, konštatoval.
Jednotlivci sa na zvyšovaní emisií podieľajú najmä vykurovaním domácností plynom, uhlím, ale aj elektrickou energiou, na ktorej výrobu sa využívajú aj fosílne palivá. Ako efektívne a nízkonákladové opatrenia, ktoré môžu znížiť nielen vypúšťané emisie, ale aj účty za energiu, odporúča Polanecký regulované kúrenie, utesnenie okien či izoláciu stropu. Najekologickejšie je vykurovanie biomasou (drevo, brikety z pilín, peletky zo sena...) a ohľaduplnejšie k ovzdušiu je aj kúrenie plynom. Zbytočný únik energie predstavuje aj ohrev nadbytočného množstva vody, či už na varenie, alebo sprchovanie.
Emisie ovplyvňuje aj nakupovanie, recyklácia alebo záhradné práce. "Pokiaľ ide o nákup potravín, tak najväčší dopad na klimatické zmeny má doprava akejkoľvek potraviny cez celú zemeguľu," pokračoval. Upozornil, že dovoz kilogramového košíka kivi z Nového Zélandu vyprodukuje päť kilogramov exhalácií oxidu uhličitého. Environmentálne vhodné správanie sa v podobe recyklácie šetrí veľké množstvo energie. Na výrobu hliníka z druhotných surovín sa minie iba päť percent energie, ktorá je potrebná pri jeho výrobe z rudy. Podobne je to aj pri kove a skle, dodal. Domáci majstri môžu prispieť napríklad používaním ručných píl namiesto motorových, pokiaľ je to možné.
Na Slovensku pripadá na jedného obyvateľa sedem až osem ton emisií CO2. Napriek tomu, že dopady klimatických zmien v strednej Európe nebudú až také drastické, neznamená to, že sa nám vyhnú, zdôraznil Polanecký. Otepľovanie ovplyvní lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, ale aj turistický ruch. "Porastú teploty a v nižších oblastiach zmizne sneh," povedal s tým, že bežnými sa stanú aj povodne a návaly horúčav. Klimatické zmeny sa na Slovensku už teraz prejavujú nárastom počtu suchých období, ktoré sú zároveň aj dlhšie. Za posledných sto rokov vzrástla priemerná ročná teplota vzduchu v SR o 1,1 stupňa Celzia, pričom zrážky poklesli o 5,6 percenta a na juhu územia až o desať percent.
Hľadať účinné riešenie situácie sa najbližšie pokúsia spoločne ministri životného prostredia z krajín, ktoré pristúpili k zmluve o zmene klímy a signatári Kjótskeho protokolu, na decembrovej konferencii pod záštitou OSN v poľskom meste Poznaň. Najväčšími producentmi skleníkových plynov sú USA (21 percent), Európska únia (20), Čína (17), Rusko (9), India (5), Japonsko (4), ostatné krajiny (24).
ala pa
