Ide o objekt pôvodne drevorubačskej koliby, v ktorej bolo na prelome rokov 1944/1945 ukrytých 14 ranených partizánov.
Žltou značený chodník k Partizánskej nemocnici sa začína na Zverovke pri pamätníku SNP na odbočke k lyžiarskemu stredisku Spálená, výstup k objektu trvá približne 50 minút. Tri informačné panely priblížia návštevníkom históriu partizánskych bojov v roháčskej časti Západných Tatier, výpovede priamych aktérov ako aj transport ranených cez horský masív Západných Tatier zo Zverovky do Zakopaného.
V drevorubačskom zrube hlboko v horách na úpätí vrchu Salatín sa ukrývalo od 7. decembra 1944 do 12. februára nasledujúceho roka 14 ranených partizánov. Ošetrovali ich dve zdravotné sestry a študent medicíny. Obyvatelia zrubu nemali potraviny ani lieky. Jedinou ich záchranou pred smrťou hladom bol náhodne objavený kôň a pár kilogramov hrachu, jediným liečivom hypermangán, hlavnými lekárskymi nástrojmi pri operáciách pílka, vreckový nožík, pinzeta a ihla. S týmito nástrojmi medik Juraj Bernát amputoval partizánovi Olejnikovovi bez umŕtvenia všetky prsty na nohách, pretože mu hrozila smrť otravou po omrznutí nôh.
Keď sa v zrube minuli všetky zásoby potravín, odišiel medik Bernát po pomoc do Zakopaného. Záchrannej akcie sa ujala poľská horská záchranná služba TOPR. V ťažkých terénnych a poveternostných podmienkach sa podarilo 11. a 12. februára 1945 prepraviť všetkých ranených partizánov aj s ich ošetrovateľmi spod Salatína do Zakopaného. Horské záchranné systémy nielen na Slovensku a v Poľsku považujú dodnes tento transport ranených partizánov cez tatranský horský masív, územie obsadené fašistami, za vôbec najťažšiu akciu na záchranu životov v horách.
Partizánska nemocnica sa viackrát stala námetom literárnej i filmovej tvorby. Písal o nej Konštantín Simonov v poviedke Vo Vysokých Tatrách, P. A. Veličko v knihe Tatry nezabúdajú, Jozef Kapeniak v ságe Rod Gasianicov, Alfonz Filar v knihe U podnóža Tatr a Václav Cibula v knihe Tatry mého srdce. S tematikou partizánskej nemocnice boli natočené aj tri filmy – slovenský Pätnásť životov, poľský Blękitny krzyž v réžii Andrzeja Munka a poľský videofilm Na ratunek v réžii Krzysztofa Pola.
