Bratislava 7. júna (ČTK) - Obyvatelia a návštevníci Bratislavy v sobotu mohli na rušnej ulici pozdĺž nábrežia Dunaja stretnúť mamuta. Maketu pravekého zvieraťa v životnej veľkosti na niekoľko minút vystavili pred budovou Slovenského národného múzea (SNM). Vyše trojmetrové zviera sa dostalo pod holé nebo vďaka historikovi Pavlovi Dvořákovi, ktorý ho dokumentoval pre film o živote mamutov na Slovensku.
"Nie je to bežná záležitosť a neplánujeme v budúcnosti prezentáciu exponátov týmto spôsobom," povedala ČTK paleontologička Prírodovedného múzea SNM Anna Ďurišová. Rekonštrukcia mamuta bola zhotovená pre výstavu Stratený svet mamutov, ktorú Prírodovedné múzeum prezentovalo predvlani, dodala.
"Plním si svoj životný sen. Mamut v Bratislave, medzi ľuďmi bude stáť, hľadieť na ľudí," zdôveril sa Dvořák. Chladnomilné zviera s mohutnými klami chce historik prezentovať v jednom z 13 dielov cyklu Hľadanie strateného sveta. "Je to rozprávanie o slovenskej, ale aj širšej európskej minulosti na základe príbehu," priblížil.
Dvořák vyrozpráva príbeh prvého slovenského mamuta, ktorého pozostatky kostry objavili v roku 1902 pri hĺbení pivnice rodinného domu v obci Beša neďaleko Levíc. Pred zničením ho zachránil a pre múzeum získal slovenský archeológ a historik Andrej Kmeť. "Film rozpráva o dobrodružstvách s tým spojených," doplnil Dvořák, ktorý svoj život zasvätil popularizácii slovenských dejín a prezentácii histórie na konkrétnych ľudských osudoch a dramatických udalostiach.
Prví prapredkovia mamutov žili pred šiestimi miliónmi rokov. Naposledy sa tieto zvieratá objavili asi pred 4000 rokmi na Sibíri. Mamuty vážili od štyroch do šiestich ton a dorastali až do výšky 3,4 metra. Dožívali sa približne 60 rokov. Kly používali na odhŕňanie snehu pri získavaní rastlinnej potravy a tiež na obranu pred útočníkmi. Podľa vedcov mamuty vyhynuli asi v dôsledku klimatických zmien. K ich zániku však mohli prispieť aj ľudia alebo vírusy.
leg fab
