Bratislava. Verejnoprávne médiá - Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) nemajú výhrady k plánovanému vzniku tretieho verejnoprávneho médiá. Stať by sa ním mala Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR).
Na rozdiel od STV a SRo by mala mať TASR, po premene zo štátom dotovanej tlačovej agentúry na verejnoprávnu, modernejší model financovania. Podľa návrhu zákona o TASR by zdrojom príjmov tlačovej agentúry napríklad mohli byť peniaze z fondov Európskej únie a príspevky zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme.
Plánovaná premena TASR z nej podľa šéfky SRo Miloslavy Zemkovej urobí "štandardnú verejnoprávnu inštitúciu, postavenú na pomerne modernej schéme".
Podľa generálnej riaditeľky rozhlasu podobný model funguje aj v Českej republike, v porovnaní s našimi západnými susedmi sú však STV a SRo "dosť ťažkopádne a zastarané". K návrhu zákona o TASR, ktorý 28. mája odobrila a do parlamentu posunula vláda, nemal rozhlas žiadne pripomienky.
"Skutočnosť, že medzi verejnoprávne médiá bude patriť TASR je nový moment a jej financovanie i otázky rozvoja sú vecou zriaďovateľa - teda Ministerstvo kultúry SR," uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský.
Pripomenul, že novinkou vo financovaní verejnoprávnych médií je pripravovaná zmluva so štátom, ktorá podľa neho "umožňuje stabilizovať financovanie verejnoprávnych médií a umožňuje tiež plniť ich poslanie voči spoločnosti".
Premena TASR zo štátnej príspevkovej organizácie na verejnoprávnu vyrieši podľa ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) aj námietky súkromných agentúr na nerovné podmienky pre podnikanie. S novým zákonom o TASR súhlasil podľa Maďariča Protimonopolný úrad SR, ktorý na porušenie rovnej súťaže v minulosti upozorňoval.
Zákon presne definuje služby vo verejnom záujme, ktoré budú podkladom pre zmluvu so štátom, na základe čoho dostane TASR peniaze. To považuje minister za korektnejšie voči štátom nedotovaným súkromným agentúram, pôsobiacim na slovenskom trhu.
Verejnoprávna TASR má byť tiež nezávislejšia ako teraz, keď generálneho riaditeľa vymenúva vláda. Po novom ho bude voliť päťčlenná správna rada. Jej štyroch členov zvolí parlament, jedného zamestnanci. Generálny riaditeľ môže byť vo funkcii dvakrát po päť rokov, jeho plat bude dvojnásobkom platu poslanca NR SR.
Peniaze bude mať TASR od štátu za služby vo verejnom záujme, z predaja servisu, čiže tlačových a multimediálnych správ a fotografií, z podnikania, zo štátnej podpory investičných projektov vo verejnom záujme, zo štátnych účelových fondov, z fondov Európskej únie, z predaja a prenájmu majetku, z úrokov bankových vkladov a z darov.
Služby, za ktoré bude štát platiť, definuje odsek 5 tretieho paragrafu o hlavnej činnosti TASR. Agentúru zákon zaviaže vydávať v plnom znení vyhlásenia prezidenta, premiéra, ministrov, predsedu parlamentu, poslancov, najvyššieho kontrolného úradu, verejného ochrancu práv, ústavného súdu, súdnej rady a ústredných orgánov štátnej správy. Bude informovať o ich stanoviskách ako aj o stanoviskách iných orgánov verejnej moci, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a právnických osôb, zriadených zákonom.
TASR bude tiež zo zákona a z peňazí zo štátneho rozpočtu "zhromažďovať a sprístupňovať informácie o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie, vyhľadávať a spracovávať informácie o spoločenských, kultúrnych, hospodárskych, politických a športových udalostiach z územia SR pre zahraničie aspoň v dvoch cudzích jazykoch, uchovávať a sprístupňovať zhromaždené informácie, zhromažďovať a sprístupňovať databázu obrazových záznamov, zvukových záznamov a videozáznamov v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely, zriaďovať regionálne spravodajské pracoviská tlačovej agentúry v sídlach krajov a spravodajské pracoviská v zahraničí."
