Braňo Gábor: Nezabíjajú zbrane, ale človek

Ľudstvo neprestane používať autá len preto, že tiež dokážu zabiť, tvrdí v rozhovore súťažný strelec a zberateľ zbraní Braňo Gábor.

Narodil sa v roku 1958 vo Veľkom Krtíši. Maturoval na gymnáziu, z vysokej školy odišiel po prvom semestri, neskôr si urobil dopravnú nadstavbu vo Zvolene. So streľbou začal už v detstve, strelecké úspechy dosiahol v rámci vojakov v zálohe (vo viacboji dru(Zdroj: Dana Salajová)

Mal ťažkú úlohu - vysvetliť veci okolo strelných zbraní tak, aby mal šancu porozumieť im aj úplný laik. Preto musel výklad zámerne zjednodušovať. Niektoré odpovede je nemožné prepísať bez toho, aby ste videli obraz, preto dnes jednoznačne odporúčame aj video.

Ako vzniká láska k zbraniam?

V mojom detstve to bolo najmä vďaka filmom, v ktorých hral Winnetou, Old Shatterhand, proste všetky tie indiánske či westernové produkcie. Ako všetky deti sme sa hrávali na vojakov, mne nakoniec strieľanie ako záľuba ostalo až doteraz. Keď som bol malý a bolo počuť strieľanie na starej strelnici vo Veľkom Krtíši, ako decká sme tam utekali, lebo sme chceli byť pri tom a pozerať sa. Dnes, keďže strieľam - dá sa povedať všetko - športku, historikov, KVZ aj western, zbrane aj zbieram. Baví ma to, je to čosi podobné, ako keď niekto iný zbiera známky alebo mince. Keď sú burzy, bežne sa na nich stretneme všetci - v jednom kúte numizmatici, v druhom sa vymieňajú a predávajú známky, v treťom starožitníci a v poslednom my - „militári".

Deti však tých hier zväčša vyrastú a zbrane ich už nelákajú.

To je pravda, neviem, prečo to mne zostalo. Máme tu dokonca amatérsky filmový krúžok, v rámci ktorého nakrúcame klasické westernové veci. Asi sa ani nedá logicky vysvetliť, prečo niekto pri zbraniach ostane a iný nie. Treba to mať v sebe. Druhá vec je, že nikdy by som nepredpokladal, že si raz vôbec budem môcť dovoliť vlastniť skutočné zbrane, napríklad SA revolver. Nie je to síce originál, len talianska replika, ale naozaj poctivá.

Priemerný človek sa pušiek, samopalov, pištolí a podobne bojí, netúži ich vlastniť, ani mať s nimi čokoľvek spoločné, lebo ich vníma ako vražednú zbraň. Čo je na nich také fascinujúce?

Áno, v podstate každá strelná zbraň je vnímaná ako vražedná vec, ale je to tak trochu mýtus. Je to vec ako každá iná, človek ju vymyslel preto, aby mu uľahčovala život. Treba si uvedomiť zásadnú pravdu - zbraň nezabíja, zabíja človek. Keď neexistovali strelné zbrane, ľudia sa hlušili, čím sa len dalo, aj rukami. Potom zistili, že ak majú v rukách kus papeka, už majú tie ruky akoby predĺžené. Postupne tak vznikali nové zbrane, až sa dospelo k tým moderným.

Ak by sme chceli byť striktní v zmysle vášho výkladu, zbraňou je takpovediac všetko, čo znásobí silu ruky, aj obyčajné auto. Ľudstvo ho pritom neprestane používať len preto, že dokáže niekomu vziať život. Rovnako nôž - nedá sa bez neho žiť, lebo sa ním dá krájať potrava, ale dokáže aj zabiť. Zabíja však nie auto, nie nôž, nie puška, vrahom môže byť len človek. Strelné zbrane teda osobne vnímam ako predmety, ktoré v istých veciach uľahčujú život ľudí, sú výtvorom úžasného ľudského myslenia. Poznáte to - ak Boh dá, aj motyka vystrelí. A motykou sa dá tiež zabiť, keď už sme pri tom. (smiech)

Často vás ľudia žiadajú, že si chcú zastrieľať?

Jasné, ale to je dané tým, že pre väčšinu sú zbrane čosi nové, neznáme, nepoznané. Uvidia pištoľ a chcú si vystreliť. Pre mňa je bežnou vecou, že idem na strelnicu a zastrieľam si, zbrane považujem za súčasť seba samého, nosenie a práca s nimi je takou rutinou ako pre iného popíjanie kávy. Strelná zbraň je s ľuďmi môjho typu doslova zrastená.

Vy ste sa nemali volať Braňo ale Zbraňo.

(smiech) Vidíte? To môžete použiť.

Nepotrebujem niekoho ohrozovať a vychvaľovať sa

Je strach zo strelných zbraní prirodzený?

Asi áno, ale ja som ho nemal nikdy, ani v detstve, aspoň si na nič také nepamätám. Keď zaobchádzate so zbraňami tak ako treba, ak dodržiavate predpisy, nikdy sa nemôže nič stať. Nikdy! Ak si nedáte pozor a stúpite na hrable, tiež si môžete ublížiť, na niečo také nepotrebujete samopal. Človek pozerá televízor, niekto niekde niekoho zastrelil a hneď sú tam také titulky, že človeku ten strach len zväčšia. Iste, že sa môže stať nehoda, že niekto sa zraní alebo zabije pištoľou, ale určite nie vtedy, ak dodržal všetko, čo mal. A nešťastia sa stávajú v každej brandži, akurát sa o tom nepíše toľko, ako keď niekto ublíži zbraňou.

Mnohí nechcú mať vlastnú zbraň preto, lebo sa boja, že by ju nebodaj v exponovanej situácii použili. Niekto ma fyzicky napadne, mám pri sebe pištoľ a v priebehu chvíle môžem byť vrahom. Aj keby ma nepotrestali, už si to v sebe nesiem do konca života.

Áno, to je pravda. Žiadny paragraf žiadneho zákona nedokáže presne definovať všetky možnosti, kedy človek môže použiť zbraň. Nikto vám nevie dopredu popísať situáciu, v ktorej ju môžete vytasiť a niekoho zraniť či 11.jpgzastreliť. Keď vás niekto napadne, musíte sa rozhodovať v priebehu sekúnd, niekedy dokonca v zlomkoch jedinej sekundy. Aj mne sa stalo, že som už vytiahol pištoľ, hoci som ju nepoužil. Býval som v činžiaku a dvaja darebáci nám vliezli do pivnice. Pozerám, kam idú, šiel som za nimi, chceli kradnúť. Vytiahol som pištoľ a hneď bol poriadok.

Našťastie, nikdy som nebol v situácii, v ktorej by hrozilo, že sa musím rozhodovať pre streľbu. Ja som rád, keď si zastrieľam na strelnici, zasúťažím niekde na súťažiach, nepotrebujem niekoho ohrozovať ani vychvaľovať sa. Nedá sa však odhadnúť, ako by som sa správal, keby mi šlo o život. Každý si vie predstaviť, aké to musí byť nepríjemné, keď okolo hlavy hvízdajú guľky. Okolo mňa už lietali diabolky zo vzduchovky, na poľovačke som dokonca musel skočiť za kopec, keď na mňa jeden dobrák omylom otočil pušku a hrubé broky klepotali po stromoch za mnou.

Pušný prach sa uzavrel do rúrky a tak vznikli strelné zbrane

Ako ľudstvo začalo strieľať?

V podstate všetky zbrane vznikli kvôli tomu, že človek si chcel zadovážiť potravu. Začínal kameňom, pretože ďaleko letel, potom zistil, že ak ho zabalí do kože a roztočí, poletí ešte ďalej. Neskôr prišli praky, šípy a luky a tak ďalej, až niekto vymyslel pušný prach, teda čierny strelný prach. To je v podstate najstaršia známa výbušnina. Keď vedeli, že dokáže vybuchovať, tak ho uzavreli do rúrky a nejako takto vznikli prvé primitívne strelné zbrane. Neskôr prišli opažbené železá, vývojom sa to dostalo do polohy automatických zbraní, ako ich poznáme dnes. Od konca 19. storočia sa však používa bezdymný strelný prach, ktorý si dal patentovať Alfred Nobel.

Ako sa prišlo na mechanizmus streľby? Čo sa v tej zbrani dialo?

7.jpgKeď ľudia vymysleli tú výbušnú zmes, ktorá funguje na báze rozpínavosti plynov, skúšali ju dať do uzavretého priestoru s tým, že na jednom konci bol otvor. Potom sa prišlo na to, že by tým otvorom mohlo byť „niečo" vyfúknuté. To „niečo" by trebárs mohlo zbúrať nejakú stenu alebo zmiesť skupinu nepriateľského vojska. Tak vznikli kanóny. Najskôr boli teda strelné zbrane poriadne veľké, zmenšovali sa až postupne. Následne ľudia špekulovali, že možno by nebolo zlé nabiť viac rúr, nielen jednu, pretože dokážu vystreliť viac striel. Potom prišli na to, že by sa to celé mohlo otáčať a tak vytvorili zväzok rúr. Kanóny sú v podstate predkami dnešných klasických strelných zbraní.

Ako sa prišlo na to, že dobré by bolo strieľať nábojmi?

Aby sa urýchlila streľba, niekomu napadlo, že zápalnú zlož, prachovú náplň a guľu skúsi dať do jednej malej nádobky. Hoci sa v 20. storočí vyvíjali aj beznábojnicové strelivá, svet v podstate naďalej zostal práve pri jednotných nábojoch, teda pri jednom obale.

Z čoho sa skladá strelná zbraň?

Na to sa nedá odpovedať úplne detailne, lebo je to rôzne. Najpodstatnejšou vecou na každej takej zbrani je hlaveň, ktorá sa vyrába z ocele. Musí byť z nej, aby vydržala tlaky, ktoré vznikajú pri výstrele.

Z toho vyplýva, že hlaveň musí byť po streľbe horúca.

2.jpgVeď si skúste zastrieľať, zistíte to pomerne rýchlo. (smiech) Aj ja už mám na rukách jazvu, čo som sa popálil. Niektoré, najmä automatické zbrane, majú preto ochranný plášť, ktorý bráni kontaktu s horúcimi časťami.

K hlavni treba doplniť komoru, záver, puzdro záveru, schránku zásobníka a pažbu. Náboj sa dáva do komory a záver to uzavrie. Podstata streľby v minulosti spočívala v tom, že v uzavretom priestore, teda v tej rúrke bola hnacia náplň - prach. Pred ňu sa dávala „ucpávka" a guľa, z opačnej strany sa to zapálilo žeravým železom. Vtedy neboli na zbraniach kohútiky, používali sa žeravé železá alebo knôty.

Zaujímavé je, že prvé hlavne mali hladký vývrt, teda laicky povedané - boli zvnútra rovné, bez závitov. Neskôr sa prišlo na to, že ak sa projektil krúti, strela je stabilnejšia, tak sa pridali závity.

Podľa nich sa dá zistiť, či konkrétna guľka bola alebo nebola vystrelená z tej ktorej zbrane. Dalo sa to aj pri hlavniach s hladkým vývrtom?

V zásade áno, pretože každá zbraň - hlaveň „píše" na guľku svoje stopy. Podľa charakteristických znakov sa teda dá zistiť, z ktorej zbrane bola vystrelená. Pohybom strely vnútri hlavne sa zaoberá vnútorná balistika, od momentu vyletenia guľky z hlavne až po cieľ vonkajšia balistika.

Naša legislatíva je dostatočná

Z médií pomerne často počuť o prípadoch, najmä z USA, keď sa žiak či študent dostane k zbrani a „urobí poriadok" trebárs v škole. Je v tomto smere naša legislatíva lepšia?

Podľa mňa je tá naša dostatočná. Zákonom aj tak nemôžete zabrániť, aby sa k pištoli nedostal aj niekto, kto by sa nemal. Kto vyslovene chce, dokáže to. Isté je, že to má ťažšie ako napríklad v USA. V Anglicku ale svojho času pre držiteľov zbraní zaviedli tvrdé opatrenia a kriminalita im stúpla, údajne až o dvesto percent, takže tieto veci priamo nesúvisia.

Čo musím absolvovať, aby som mohol mať zbraň v legálnej držbe?

Podmienky sú dané zákonom, bolo by komplikované ich všetky vymenovať. Adept musí spĺňať hlavné podmienky držby, teda vek, zdravotné podmienky, bezúhonnosť a podobne. To všetko mu bude vysvetlené na patričných miestach.

Zbraň musí byť evidovaná na polícii?

10.jpgAko športový strelec alebo poľovník mám zbrojný preukaz a keď si chcem kúpiť dlhú guľovú zbraň alebo brokovnicu, môžem ísť do obchodu, kúpiť si ju a do zákonom určenej doby ju bezpodmienečne musím prihlásiť na polícii. Ak mám záujem o krátku guľovú zbraň, musím ísť na políciu dokonca vopred, podať si žiadosť o nákupné povolenie a až keď ho dostanem, môžem ísť nakupovať.

Kto nevlastní zbrojný preukaz a túži po ňom, zabehne na políciu, vyspovedajú ho tam, musí zdôvodniť, prečo chce vlastniť zbraň a keď ich presvedčí, dostane žiadosť na preukaz.

Stačí, keď ako dôvod uvediem trebárs to, že chcem mať možnosť obrany, ak by ma niekto napadol na ulici?

Bezúhonný človek by s takým zdôvodnením nemal mať žiadny problém. Ale pozor - je rozdiel, či má niekto zbraň na nosenie alebo na držanie. Keď si podá dotyčný žiadosť, pripojí k nej lekárske potvrdenie, odpis z registra trestov - pozor, nie výpis - a nakoniec treba urobiť skúšky.

Nespomenuli ste psychotesty. Nebodaj žiadne nie sú?

Ja som ich ešte musel absolvovať, neskôr ich zrušili. V zásade sa vychádza z toho, že lekár dostatočne pozná zdravotný stav svojho klienta.

Považujete to za správne? Mnohí lekári nevidia tých klientov celé roky a keď za nimi niekto príde, nemôžu v priebehu pár minút posúdiť, či je dotyčný v poriadku.

Neprináleží mi to hodnotiť, taká je legislatíva. Je na lekárovi, ktorý svojou pečiatkou potvrdzuje vašu spôsobilosť, nemal by to odsúhlasiť nikomu, o kom nič nevie.

Ak máte so sebou zbraň, nesmiete piť

Poznám prípad, keď opitý mladík zastrelil v bare legálne držanou zbraňou svojho kamaráta. Môžem mať pri sebe zbraň a zároveň popíjať v krčme?

V žiadnom prípade. Ak máte zbraň so sebou, máte byť triezvy, zákon o zbraniach to zohľadňuje. Týka sa to aj poľovníkov na poľovačke. Nesmú piť, ani keď majú zbraň v aute. Začať môžu, až keď je zavretá doma v skrini.

Aký je rozdiel medzi povolením na nosenie a držanie zbrane?

8.jpgNosenie znamená, že ju môžete mať pri sebe stále nabitú, teda náboj môže byť v zásobníku. Ak treba, vytiahnete ju a strieľate. Držanie znamená, že môžete mať zbraň pri sebe, ale nesmiete v nej mať náboje. Nabitú ju môžete mať len doma alebo na schválenej strelnici.

Chcem sa ísť najesť do reštaurácie - môžem mať so sebou vlastnú "devinu"?

Môžete, ak nebudete piť. Ak však máte povolenie iba na držanie, nesmiete v nej mať náboje. Otázkou je, na čo by vám tam potom bola.

Mne na nič, ale niektorí ju nosia na odstrašenie.

Iste, počul som o prípade, keď jeden skákal do druhého s plynovou pištoľou a ten ho „sundal" so skutočnou zbraňou, pretože sa cítil ohrozený. V takých prípadoch totiž nemáte čas čakať a obzerať si, akú pištoľ drží protivník v ruke. Čo ak je skutočná a ide po vás?

Strieľať sa dá len na strelnici

Mám zbraň a chcem si ísť zastrieľať do lesa alebo na iné opustené miesto. Môžem?

Zákon hovorí jasne - strieľať môžete výhradne na schválenej strelnici. Ešte aj s obyčajnou vzduchovkou môžete šibrinkovať len tak, aby ste nikoho neohrozovali. Niekto si myslí, že má svoj dom, dvor, záhradu a môže zo vzduchovky strieľať koľko chce. Nedá si pozor a zasiahne niekoho u susedov alebo za dvorom. Pozor si treba dávať bez ohľadu na akúkoľvek zbraň.

Keď sa hovorí, že náboj bol vystrelený z pištole ráže 9 mm, čo to číslo znamená?

Slovo ráž pochádza z češtiny, u nás sa hovorí kaliber. Kaliber zbrane je - ak to zjednoduším - v podstate priemer hlavne. Aj tých 9 mm je široký pojem, lebo sa pod tým môže myslieť iks kalibrov - 9 mm Luger, 9 mm Mauser, Brovning a podobne. Každý náboj má totiž svoj názov, teoreticky môžu mať hlavne rovnaké priemery, ale komôrky na náboje rôzne.

spol.jpg

Máte tu zbraň, na ktorú sa dá nasadiť bodák. Dokedy sa používali?

Najmä počas prvej, ale ešte aj v druhej svetovej vojne, hoci sa neviem vcítiť do pozície veliteľov, ktorí rozhodovali o nasadení vojakov s takouto výbavou. Druhá svetová vojna už totiž nebola ani tak vojnou samopalov ako ťažkých guľometov, a bolo mnoho bojov, v rámci ktorých bolo jasné, že pechota cez ne neprejde. Mohli mať pušiek s bodákmi koľko len chceli, tri guľomety ich dokázali udržať v šachu. Nejedna bitka bola doslova o tom, ako vojakov hnali na jatky.

Kalašnikov je výborná zbraň

Koľko nábojov dokážu dnes vystreliť moderné zbrane?

Tie viachlavňové teoreticky aj 6 tisíc za minútu. Najrýchlejšie strieľajúci guľomet za druhej svetovej vojny bol ruský letecký ŠKAS, ten teoreticky zvládal 1800 rán za minútu.

Prečo teoreticky?

Lebo prakticky by to nevydržala hlaveň. V skutočnosti sa teda strieľalo menej. Nemecký guľomet MG 42 mal teoretickú rýchlosť 1200 rán za minútu, letecký MG okolo 1500.

Najznámejší samopal z pohľadu laikov je Kalašnikov. Je to dobrá zbraň?

5.jpgVýborná. Používa sa od roku 1947. Prerazila vďaka jednoduchosti a účelnosti. ČSSR na ne pritom ako jediná krajina Varšavskej zmluvy (vojenský pakt socialistických krajín, vtedajšia protiváha NATO, pozn. autora) neprešla, ostala pri svojej konštrukcii. Používali sme, a dodnes aj používame SA 58, ktorý funguje na to isté strelivo ako Kalašnikov. Rozdiel je vo výrobe hlavných dielov, SA 58 má obrábané puzdro záveru, Kalašnikov ho má z lisovaných častí plechu.

Akou rýchlosťou vyletujú strely z hlavne?

Každý náboj má svoju danú rýchlosť. U SA 58 je to okolo 740 metrov za sekundu, závisí to od typu náboja. U revolverov westernového typu je to cca 220 až 240 metrov za sekundu, u perkusných niečo vyše 200 m za sekundu. Keď si kupujete náboje, okrem kalibru je tam uvedená aj rýchlosť či energia. Napríklad ako poľovník môžete použiť na určitú zver len taký náboj, ktorý má dostatočnú energiu na jej spoľahlivé ulovenie.

Ruská ruleta sa dá hrať len s revolverom

Mnohí laici všetky dlhé strelné zbrane volajú pušky. Údajne je to nezmysel.

Je, lebo napríklad samopal nie je puška. Všetko sú to dlhé guľové zbrane - automatické, poloautomatické, opakovacie a tak ďalej.

Aký v tom je rozdiel?

Zjednodušene - zbraň, ktorá na jedno stlačenie spúšte vydá jednu ranu je poloautomatická. S tým, že po výstrele nemusíte naťahovať. Ak ich vydá viac, je automatická. Opakovacia je taká, že vystrelíte, za tým nabijete, vystrelíte a tak stále dokola.

Ak všetky dlhé guľové zbrane nie sú pušky, sú aspoň všetky krátke guľové zbrane pištole?

9.jpgÁno, pod pojmom pištole sa skrýva prakticky všetko krátke. Potom sa ale rozdeľujú. Slovo revolver trebárs znamená, že sa tam niečo otáča, konkrétne zásobník na náboje - valček. Tie sa rôznia počtom nábojov, ktoré sa do nich zmestia. Revolvery sa potom delia na jednofunkčné a dvojfunkčné. Prvé sú také, že natiahnete kohútik, valček - zásobník sa potočí a môžete vystreliť. Druhé fungujú tak, že iba ťaháte spúšť a rovno strieľate, pretože sa valček - zásobník, ľudovo bubienok, otáča automaticky. V Amerike v minulosti preferovali jednofunkčné revolvery, v Európe naopak.

Ruskú ruletu teda môžem hrať len s revolverom?

Presne tak. (smiech) Roztočíte a vystrelíte.

Na akú vzdialenosť dokáže snajper zasiahnuť svoj cieľ?

To záleží od toho, aký má zameriavací ďalekohľad a akú zbraň. Nemci za vojny na takéto ostreľovanie používali značku Mauser - model 98, už vo výrobe vyberali tie najlepšie a najpresnejšie kusy. Náboje majú v podstate po celej dráhe svojho letu smrtiaci účinok, takže je to o tom, čo snajper vidí v zameriavacom zariadení. Kedysi sa však nemohlo strieľať na príliš veľké vzdialenosti, pretože priblíženie mali možno 1,5 až 2,5 násobné. Dnes sú ostreľovacie pušky aj s kalibrom 12,7, majú oveľa lepšie zameriavacie zariadenia a dokážu zasiahnuť cieľ aj na vyše 1,5 kilometra.

Je strieľanie a zbieranie zbraní drahým koníčkom?

Veľmi drahým. Lacný revolver síce kúpite aj za šesť až osem tisíc, ale poriadny nájdete aj za niekoľko desaťtisíc. Historické zbrane sú oveľa drahšie. Mám repliku winchestrovky od brazílskeho výrobcu Rossiho, je gravírovaná striebrom, teraz už je pomerne drahá, ale keby som chcel vlastniť originál, musel by som načrieť do vrecka oveľa hlbšie. A len náboje, ktoré sme vystrieľali počas rozhovoru, stáli takmer tisícku.

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Braňo Gábor v prepise nič nezmenil. Rozhovor s Vladimírom Schwandtnerom o pomoci drogovo závislým deťom, ktorý sme sľubili zverejniť minulý štvrtok, vyjde o týždeň z dôvodu zaradenia do TV Oko.

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 554
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 757
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 382
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 106
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 831
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 660
  7. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 2 626
  8. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 614
  9. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 167
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 104

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ľutujem, že som vám zabil brata

Aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho?

KOŠICE KORZÁR

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Byty sú moja súkromná vec.

TV

Lúčničiari naposledy vzdali hold majstrovi Nosáľovi

Posledná rozlúčka s profesorom sa konala v národnom divadle.