Martin 10. júna (ČTK) - Obyvatelia a návštevníci Turca budú v závere júna spomínať na svojho rodáka a predvojnového československého premiéra Milana Hodžu (1878-1944). Počas štvrtého ročníka Dní Milana Hodžu od 26. do 29. júna sa môžu záujemcovia v Martine a v rodisku bývalého politika v Sučanoch zúčastniť na vedeckej konferencii, koncertu alebo zábavných podujatí pre dospelých i mládež. ČTK to povedal Miloš Kovačka zo Slovenskej národnej knižnice v Martine.
"Hodžu si vážime ako politika, ktorý veľmi presne prognózoval európsky vývoj. Bol to nielen prvý Slovák vo funkcii československého ministerského predsedu, ale aj Slovák jasnozrivého politického zraku. Dovidel, kam dovedie Európu nacizmus a komunizmus. Usiloval sa zjednotiť stredoeurópske štáty," upozornil Kovačka.
Pripomenul, že počas predošlých ročníkov Dní Milana Hodžu boli niekdajšiemu premiérovi venované už tri vedecké konferencie. Organizátori sa preto do budúcnosti rozhodli semináre rozšíriť aj o ďalšie významné osobnosti slovenskej politiky. Tento rok sa budú vedci zaoberať slovenským spisovateľom, básnikom, politikom a evanjelickým kňazom Martinom Rázusom.
Záujemcovia sa budú môcť zúčastniť aj na kladení kvetov pri Hodžovom hrobe v Martine alebo na koncerte speváckeho zboru Cantica Collegium Musicum. Podobne ako v minulosti odovzdajú i Cenu Milana Hodžu, zatiaľ však nie je jasné, kto ju získa. Predvlani ju in memoriam udelili bývalému československému ministrovi vnútra a šéfovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi, ktorý zomrel pri dopravnej nehode.
Hodža bol prvým Slovákom v kresle predsedu vlády Československej republiky (1935-1938). Predtým bol napríklad ministrom poľnohospodárstva a školstva. V roku 1938 pod tlakom mníchovských dohôd podal demisiu a emigroval najskôr do Francúzska a neskôr do Spojených štátov. Zomrel v roku 1944 na Floride, jeho telesné pozostatky previezli do Chicaga.
Hodža chcel byť pochovaný na Slovensku, povojnová československá vláda tomu však údajne bránila. Pozostatky bývalého premiéra previezli a so všetkými štátnymi a vojenskými poctami uložili na martinskom Národnom cintoríne až v júni 2002.
ima fil boa
