Krátko pred polovicou volebného obdobia si premiér Robert Fico naďalej udržuje dominanciu v slovenskej politike.
V druhom roku vládnutia sa mu podarilo prežiť koaličnú krízu a jeho Smer-sociálna demokracia si zachoval výrazný náskok pred svojimi súpermi v prieskumoch verejnej mienky. Analytici však pripomínajú, že Fica čaká neľahké obdobie po zavedení európskej meny, ktorú obyvatelia Slovenska očakávajú aj s obavami.
Menšie zmeny pravicových reforiem
Už prvý rok po voľbách sa ukázalo, že Ficovi na pohodlné vládnutie stačili skôr menšie zmeny pravicových reforiem bývalého kabinetu Mikuláša Dzurindu, aj keď predvolebná rétorika Smeru stála na ich tvrdej kritike.
Vláde hrá do karát najmä pokračujúci silný rast ekonomiky, s vlaňajším číslom 10,4 percenta sa Slovensko dostalo na špičku medzi krajinami EÚ. Vďaka tomu do štátnej kasy prichádza viac peňazí z daní a kabinet nemusel siahnuť k citlivým úsporným opatreniam, aby pred očakávaným zavedením eura udržal nízky verejný schodok.
Postavenie si upevnil po škandále HZDS
V uplynulom roku si Fico svoje postavenie vo vládnej koalícii ešte viac upevnil. Jeho menší koaličný partner ĽS-HZDS bývalého premiéra Vladimíra Mečiara musel na jeseň po pozemkovom škandále zniesť ponižujúcu výmenu svojho ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu, pričom márne hrozil odchodom z vládnej koalície.
Nasledovali ďalšie dve zmeny na postoch ministrov - šéf rezortu obrany František Kašický musel odísť po predražených tendroch a kabinet opustil aj nie príliš populárny minister zdravotníctva Ivan Valentovič.
Zlatá éra nemusí vydržať do konca volebného obdobia
Slovenskému premiérovi môžu jeho postavenie zástupcovia susedných štátov len závidieť - v Česku sa vláda Mirka Topolánka opiera len o tesnú väčšinu, maďarský premiér Ferenc Gyurcsány po odchode slobodných demokratov z vlády už väčšinu v parlamente stratil.
Komentátori však poznamenávajú, že zlatá éra pre premiéra a Smeru napriek tomu nemusí vydržať do konca volebného obdobia. S očakávaným prijatím eura od januára 2009 sa totiž pre veľkú časť Slovákov spájajú obavy zo zdražovania a ďalších ťažkostí súvisiacich so zvykaním si na nové platidlo. Vláda sa tomu snažila čeliť tlakom na silný výmenný kurz, v jej prospech hrajú aj rastúce mzdy a rast ekonomiky. To by vládnym stranám mohlo, ale aj nemuselo stačiť na to, aby eurovú prekážku zdolali bez rán na popularite. Aj pre očakávané ťažkosti s eurom niektorí politológovia a novinári špekulovali, že Smer by mohol mať záujem o predčasné voľby, aby približne 40-percentné preferencie pretavil do silnejšieho postavenia v parlamente a vláde skôr, než by sa nadšenie voličov mohlo začať vytrácať.
Národná rétorika na čele s Jánošíkom
Smer sa snaží bodovať medzi voličmi aj iným spôsobom. Jeho predstavitelia stavili na výraznú národnú rétoriku - na Slovensku sa začali výrazne oživovať tradície od ľudového hrdinu Jánošíka až po politikov na čele s Milanom Rastislavom Štefánikom či Alexandrom Dubčekom. Fico otvorene hovorí, že chce rozvíjať národnú hrdosť, čo kombinuje s občasnými výpadmi proti politikom susedného Maďarska. Nedávno napríklad vyzýval Slovákov, aby sa zomkli pred očakávaným víťazstvom opozičného Fideszu Viktora Orbána obviňovaného z nacionalizmu.
Takáto politika by podľa politológov mohla pomôcť Smeru prilepšiť si v preferenciách na úkor koaličných partnerov - ĽS-HZDS a najmä SNS sú totiž známe svojou národnou orientáciou. Otázne zostáva, aké kroky menšie vládne strany vymyslia, aby si svoje pozície udržali. Predovšetkým preferencie ĽS-HZDS sa pohybujú pod desiatimi percentami a šéf strany Mečiar viackrát varoval, že s blížiacimi sa voľbami bude viac presadzovať svoje záujmy.
Socialisti Smeru otvorili cestu
Smeru sa po čase podarilo napraviť si povesť aj v straníckej rodine medzi európskymi socialistami. Ľavicové strany v EÚ Smeru-SD znovu otvorili cestu k plnému členstvu v Strane európskych socialistov a odpustili mu aj kontroverzný tlačový zákon, ktorý podľa opozície a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe poškodzuje slobodu tlače.
Pravicovej opozícii sa ani v druhom roku po voľbách nepodarilo pozíciou vládnych strán vážnejšie otriasť. Nepomohlo jej ani niekoľkomesačné úsilie blokovať schválenie pre EÚ kľúčovej reformnej lisabonskej zmluvy na protest proti tlačovému zákonu. Naopak, táto snaha vyústila do opozičného rozkolu a ukončeniu spoločných schôdzí troch pravicových strán. Dzurindovu SDKÚ-DS, KDH aj SMK navyše postihli vnútorné spory. Na preferenciách sa síce tieto turbulencie neodrazili, podľa analytikov však pre tieto strany neveštia nič dobré.
Prehľad vybraných záväzkov,
ktoré Ficova vláda ešte neuskutočnila
- návrh dane z darovania pre tretie osoby tak, aby sa zúžil priestor pre špekulatívne prevody majetku a pranie špinavých peňazí
- podpora čiastočného odškodnenia poškodených klientov nebankových subjektov
- spoplatnenie vybranej cestnej infraštruktúry formou elektronického výberu mýta
- postupné zmeny volebného zákona, ktoré by mali nastoliť väčšiu zodpovednosť poslanca k občanovi
ČTK
Prehľad najdôležitejších opatrení,
ktoré presadil Ficov kabinet
EKONOMIKA
EURO - Ficova vláda prebrala záväzok predchádzajúceho Dzurindovho kabinetu prevziať euro od januára 2009. Po nedávnom súhlase Európskej komisie a Európskej centrálnej banky Slovensko potrebuje ešte formálny súhlas zástupcov členských štátov v Rade EÚ. Po zdolaní tejto poslednej prekážky by tak Slovensko prijalo euro ako prvá krajina Vyšehradskej štvorky.
DAŇ Z PRÍJMU, DPH - Výrazne nadpriemerne zarábajúcim občanom sa znížila nezdaniteľná časť pri výpočte dane z príjmu. Pri vyšších zárobkoch tak občania na tejto dani zaplatia viac. Samotná 19-percentá sadzba rovnej dane pre občanov i firmy však zostala nezmenená. Daň z pridanej hodnoty na lieky, zdravotnícke pomôcky a neskôr aj knihy sa znížila na desať z 19 percent.
DÔCHODKY - Vláda presadila dočasné otvorenie druhého piliera dôchodkového systému, v ktorom si občania na súkromných účtoch odkladajú na penziu časť povinných sociálnych odvodov. Podľa posledných údajov z druhého piliera odišlo od januára približne 40.000 ľudí, polročná lehota trvá do konca júna.
ZAHRANIČNÁ POLITIKA, ARMÁDA
IRAK, AFGANISTAN - Vláda stiahla všetkých vojakov ženijnej jednotky z Iraku, zároveň ministerstvo obrany plánuje niekoľkonásobne posilniť počet slovenských vojakov v Afganistane. Namiesto súčasných necelých 70 vojakov by malo v krajine v budúcnosti pôsobiť takmer 250 príslušníkov slovenských ozbrojených síl. Vojaci sa okrem toho presunuli z Kábulu na juh krajiny.
KRITIKA RADARU - Premiér Fico viackrát ostro kritizoval plány Spojených štátov vybudovať v susednom Česku a Poľsku základne protiraketového systému. Premiérovi sa okrem iného nepáčilo, že česká radarová základňa by mala byť príliš blízko Slovenska. Vyzýval na zohľadnenie kritického postoja Ruska.
DOPRAVA
DIAĽNICE - Vláda sa snažila urýchliť tempo výstavby diaľnic na Slovensku. Postavenie približne 150 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest chce urýchliť prostredníctvom takzvaných projektov verejno-súkromného partnerstva. Niektoré úseky majú urýchliť aj mimoriadne opatrenia umožňujúce stavbu na cudzích pozemkoch. Dokončenie diaľničného spojenia medzi Bratislavou a Košicami do plánovaného roka 2010 ostáva neisté.
CESTNÝ ZÁKON - Kabinet navrhol rozsiahle zmeny pravidiel cestnej premávky. Predpokladá sa okrem iného zníženie maximálnej povolenej rýchlosti v obciach, celoročné svietenie, zvýšenie niektorých pokút či povinné nosenie prilieb pre cyklistov mimo obce. Parlament by mal o návrhu rozhodnúť na júnovej schôdzi.
ZDRAVOTNÍCTVO
POPLATKY - Kabinet krátko po nástupe zrušil 20-korunové poplatky za návštevu u lekára a 50-korunové poplatky za deň pobytu v nemocnici. Poslanci schválili aj zníženie poplatku za recept na päť z 20 korún.
POISŤOVNE - Parlament minulý rok obmedzil použitie zisku zdravotných poisťovní, ktoré ho po novom môžu použiť len na úhradu zdravotnej starostlivosti. Ambície Smeru-SD zredukovať počet zdravotných poisťovní v systéme verejného zdravotného poistenia na jednu narazili na odpor koaličných partnerov.
SOCIÁLNE
PÔRODNÉ a VIANOČNÝ PRÍSPEVOK - Príspevky na prvé dieťa sa niekoľkonásobne zvýšili tak, že matka má pri jeho narodení celkovo nárok na 25.000 korún. Dôchodcovia s nižšími príjmami v rokoch 2006 a 2007 dostali vianočný príspevok 1500 až 2000 korún. Podobné opatrenie je sľúbené aj na tento rok.
ZÁKONNÍK PRÁCE - Zákonník práce posilnil postavenie zamestnancov a odborárov. Obmedzila sa napríklad možnosť opakovaného predlžovania pracovného pomeru na dobu určitú.
ŠKOLSTVO
ŠKOLSKÝ ZÁKON - mal by spustiť očakávanú reformu školstva. Mal by žiakov odľahčiť od nadmerného zaťaženia učiva, znížil limity maximálnych počtov žiakov v triedach či zrušil existenciu stredných odborných učilíšť.
POPLATKY ZA EXTERNÉ ŠTÚDIUM - zaviedla novela vysokoškolského zákona; platiť sa má iba za časť odborov. Cieľom bolo obmedziť prax, keď vysoké školy vyberali od diaľkových študentov poplatky prostredníctvom na to zriadených firiem či neziskových spoločností.
FINANCOVANIE NEŠTÁTNYCH ŠKÔL - financovanie súkromných, cirkevných a materských škôl, jedální či základných umeleckých škôl prevzali od štátu obce, mestá a samosprávne kraje. Ministerstvo financií napriek pôvodne odmietavému stanovisku napokon poskytlo na ne samosprávam v priebehu minulého roka dotácie v celkovej výške takmer 800 miliónov korún. Vláda potom schválila zmeny v systéme tak, aby samosprávy získavali viac peňazí z výnosu z daní fyzických osôb.
MÉDIÁ
TLAČOVÝ ZÁKON - Nový kontroverzný tlačový zákon umožňuje politikom i občanom reagovať v novinách aj na pravdivé články. Koalícia ho presadila po viacerých slovných konfliktoch premiéra s médiami.
KONCESIONÁRSKE POPLATKY - výber poplatkov pre Slovenskú televíziu a Slovenských rozhlas sa naviazal na odber elektriny, namiesto na vlastníctvo prijímačov.
ČTK
