Banská Bystrica 12. júna (TASR) - Banskobystrický kraj patrí medzi tri kraje, v ktorých sa na jedného obyvateľa vyprodukuje najmenej komunálneho odpadu (KO). Kým v roku 2006 na Slovensku pripadlo v priemere na jedného človeka vyše 301 kilogramov, v Banskobystrickom kraji to bolo len viac ako 248 kilogramov spomínaného odpadu. Menej, len 233 kilogramov to bolo v Košickom a 231 kilogramov v Prešovskom kraji. Naopak najviac, až takmer 432 kilogramov KO pripadlo na jedného obyvateľa Trnavského a bezmála 421 kilogramov na obyvateľa Bratislavského kraja.
S týmito údajmi sa zo štúdie o nakladaní s KO v Banskobystrickom kraji, ktorú dal vypracovať Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), oboznámili na dnešnom rokovaní poslanci jeho zastupiteľstva. Vypracovala ju istá bratislavská spoločnosť, ktorá uspela v súťaži vyhlásenej BBSK.
Z nej vyplýva, že v BBSK dochádzalo od roku 2002 najprv k miernemu nárastu a potom k poklesu celkového množstva KO. Tiež to, že pri produkcii KO sú medzi jednotlivými okresmi značné rozdiely. Najviac ho vyprodukovali v ekonomicky najsilnejšie rozvinutých okresoch Banská Bystrica (31.000 ton) a Zvolen (24.740 ton), najmenej v okresoch Krupina (4942 ton) a Poltár (4738 ton). V prvých dvoch okresoch pripadá na jedného obyvateľa v priemere vyše 279 a 366 kilogramov KO. Anomáliou sú však okresy Banská Štiavnica a Žiar nad Hronom. V prvom z nich, považovanom za menej ekonomicky rozvinutý pripadá na jedného obyvateľa až 383 kilogramov KO ročne a v druhom, ekonomický nosnom v Banskobystrickom kraji len 207 kilogramov KO ročne.
Časť KO sa aj v Banskobystrickom kraji separuje, zatiaľ prevažne len papier, lepenka, sklo a plasty. Z vyseparovaných zložiek KO sa však v kraji zhodnocuje len zberový papier a to v Harmanci-Kuvert, s.r.o. kde vyrábajú hygienické papierové výrobky a v Brezne, kde ho využívajú na zhotovovanie obálok. Odpadové sklo ani plasty v kraji nikto nespracúvavá.
Odborníci potvrdili, že v Banskobystrickom kraji doterajšie spôsoby nakladania s odpadmi nie sú dostatočné na plnenie princípov odpadového hospodárstva a cieľov Programu odpadového hospodárstva SR do roku 2010. Spôsobené je to aj tým, že v kraji je nedostatočne rozvinutá infraštruktúra technologických zariadení na zhodnocovanie KO, ktorého zneškodňovanie sa uskutočňuje, a to až 90 percent, ukladaním na skládky. Na území kraja sa síce postupne zvyšuje materiálové zhodnocovanie KO, avšak nevyhnutné je rozvíjať systémy zberu jednotlivých zložiek KO a ich ďalšie spracovanie. Negatívum je aj to, že v kraji nie je zatiaľ žiadne zariadenie na energetické zhodnocovanie KO a veľmi nízky je tiež podiel kompostovaných biologicky rozložiteľných odpadov.
