Bratislava 12. júna (TASR) - Recyklačný fond (RF) je nepotrebný a treba ho zrušiť, tvrdí Mário Lelovský zo Slobodného fóra (SF) s tým, že recyklačný trh je ziskový sektor a nepotrebuje žiadne dotácie. Riaditeľ RF Ján Líška naopak namieta, že fond v prvom rade podporuje mestá a obce pri zbere a triedení odpadov. Priatelia Zeme-SPZ, ako aj RF navrhujú zavedenie právnej zodpovednosti fondu za plnenie cieľov recyklácie za povinné osoby z priemyslu, ktoré do neho platia príspevky. "Myslíme si, že by sme to vedeli zvládnuť," uviedol Líška.
"Prečo by u nás mali existovať dotácie na podporu ziskového odvetvia," pýta sa Lelovský s tým, že je to narušenie trhového hospodárstva a podobný fond neexistuje nikde v Európe. Ako konštatoval pre TASR, peniaze putujúce do fondu sa nevyužívajú na podporu separovaného zberu, ale na úroky, z ktorých sa potom kryjú náklady fondu a vyplácajú sa odmeny členom orgánov. "Spravili si z toho nebankový subjekt," tvrdí. Na účtoch fondu sa podľa SF nachádza okolo 1,7 miliardy Sk (56,1 milióna eur). Na kontrolu dodržiavania plnenia limitov recyklácie nie je podľa neho fond potrebný, keďže nato slúži inšpekcia ministerstva životného prostredia.
Líška považuje kritiku za politickú agendu a pripomína, že fond má zmluvy s 2300 mestami a obcami, ktoré finančne podporuje v separácii a podporuje tiež projekty recyklátorov. Ide napríklad o nákup kontajnerov, financovanie projektov či preplácanie operatívnych nákladov na ročný zber a triedenie odpadu, reagoval pre TASR. Príspevok Recyklačného fondu slovenskej obci za tonu vyseparovaného odpadu je okolo 1300 až 1800 Sk (43 až 59 eur). Jeho česká obdoba poskytuje obciam od 4700 do 6400 Sk (155 až 211 eur) plus bonusy za kvalitu odpadu v rozmedzí 19 až 38 percent z vyplácanej sumy, objasnil pre TASR Ladislav Hegyi z Priateľov Zeme.
Ako ďalej pokračoval Líška, fond obhospodaruje desať sektorov a nie vo všetkých pôsobia aj súkromné firmy. "Tie, kde neúčinkujú, tie sa dynamickejšie vyvíjajú," tvrdí. Na margo sumy na účte fondu Líška objasnil, že peniaze sú už prerozdelené. "Už sú schválené projekty správnou radou vo výške 600 miliónov Sk (19,8 milióna eur)," vysvetlil. Pokračoval, že fond tiež musí mať vyhradené financie na preplatenie prostriedkov, ktoré recyklátori vyplatia majiteľom ojazdených vozidiel, ktoré ich predložia na recykláciu.
Príspevky na chod recyklačných zariadení vníma Hegyi pozitívne, pripomína však, že je to vec trhu a nie dotácií. Jeho zrušenie by podľa neho zapríčinilo zníženie objemu financií na triedený zber. Prípadnú alternatívu vidí v sprísnení podmienok pre oprávnené organizácie, prostredníctvom ktorých povinné osoby plnia limity recyklácie. Priatelia Zeme zároveň žiadajú zúženie možnosti použitia prostriedkov fondu výhradne na podporu triedeného zberu odpadov a vzdelávania priamo spojeného so separáciou.
"RF nepodlieha štandardným nástrojom kontroly, a to ani zo strany Najvyššieho kontrolného úradu," uviedla pre TASR Hana Nováková, riaditeľka oprávnenej organizácie Envi-Pak. Pripomína, že nie je ani vyjasnený štatút peňazí, ktoré sa akumulujú v RF a ten ich následne rozdeľuje tretím stranám, keďže nie sú zákonne stanovené pravidlá prideľovania dotácií, príspevkov. Otázna je podľa nej tiež transparentnosť určenia výšky poplatkov, ktoré musia povinné osoby výrobcovia, dovozcovia a plniči obalov platiť do RF. "Z pohľadu trhu ako takého existencia RF deformuje trhové prostredie na poli odpadového hospodárstva," uzavrela.