Ľubietová 14. júna (TASR) - Obec Ľubietová bola povodňami jednou z najpostihnutejších obcí na Slovensku. Celkové škody po prietrži na majetku obce a občanov v roku 2002 boli vyše 51 miliónov Sk (1,68 milióna eur). Záplavy v obci zničili alebo poškodili 69 obytných domov a budov, medzi nimi aj zdravotné stredisko a základnú školu.
Starostom tejto obce s kráľovskými výsadami a veľkou baníckou tradíciou bol v auguste 2002 Ján Jančík, ktorý si v rozhovore pre TASR spomína, že extrémna búrka vlastne ani nebola priamo nad Ľubietovou, ale nad obcou Strelníky, ktorá je o niekoľko kilometrov vyššie smerom do hory, ktorú miestni nazvali Bukovina. "Za jednu hodinu po prietrži mračien bola v to popoludnie zaplavená celá dedina. Katastrofy prichádzajú veľmi rýchlo," uviedol Jančík.
Do obce vtekajú dva potoky Hutná a Vôdka, ktoré nikdy predtým potopu takého rozsahu nespôsobili. Pred šiestimi rokmi však voda doniesla do dediny obrovské množstvo kalamitného dreva, vývrate a pne, ktoré upchali priepusty vzpriečili sa popod mosty a vyše trojmetrový potok zrazu tiekol po ceste rovno do domov. Podľa bývalého starostu do dediny pritieklo za hodinu také množstvo vody, aké nebolo zaznamenané nikdy v histórii a ani najstarší ľudia z obce si niečo podobné nepamätali.
Exstarosta však s radosťou konštatoval, že všetci ľudia v okamihu pochopili, že majú do činenia s prírodnou katastrofou a že si musia pomáhať. Začali vrecovať piesok, aby zachránili, čo sa ešte dá. Mechanizmy, ako napríklad bagre, ktoré práve náhodou pracovali na výstavbe obecnej kanalizácie z európskych predvstupových fondov, začali okamžite potoky čistiť. Ináč by v Ľubietovej podľa Jančíka bola ešte väčšia katastrofa.
Dedina má päť kilometrov a hneď na druhý deň začala trojčlenná komisia spisovať škody v každom dome a tiež na obecnom i štátnom majetku. Ján Jančík si spomína, že tri dni chodili traja predsedovia komisií obecného zastupiteľstva od rána do večera do všetkých ľubietovských domov, aj do takých, ktoré neboli poškodené. A aj správcovia dvoch potokov z Povodia Hrona a Štátnych lesov vraj po tejto potope rýchlo pochopili, že prevencia je lepšia, a preto začali takmer okamžite pracovať na prečistení vodných tokov.
"Ja som už predtým upozorňoval, že tie potoky treba prečisťovať. A oni cítili ten pocit viny, a preto našli prostriedky, ktoré dovtedy nenašli a urobili celú reguláciu a vytrhali také kamene, že by som to neveril," povedal Jančík. Spontánne sa začala aj zbierka peňazí od občanov. Ľudia posielali po sto, dvesto či tristo korún a aj tieto financie rozdelili s poslancami percentuálne podľa toho, ako boli občania poškodení. Následne však bolo potrebné riešiť problém, aby sa pri ďalšej búrke nedostalo kalamitné nevyťažené drevo znova do dediny. Ján Jančí na to spomína. "V rámci švajčiarskej pomoci, kde sa tiež v alpských oblastiach takéto veci vyskytovali, nám poskytli prostriedky a vybudovali tzv. zádrže týchto pňov. Vždy pri vstupe tokov do dediny sa vybudovali záchytné miesta, a to aj v budúcnosti zabráni tomu, že ak by aj smršť prišla, tak voda sa rozleje po okolitých poliach, kde nenarobí veľkú škodu. A do dediny ide už čistá voda," uviedol Jančík.
Ľubietová v tom období dostala aj 10 miliónov Sk (330.000 eur) ako grant od luxemburskej vlády na údržbu mostov, lávok a obecných priestorov okolo potokov. Bývalý starosta Ján Jančík je dnes presvedčený, že by musela prísť oveľa väčšia smršť, aby sa stalo také nešťastie ako v roku 2002. Preventívne opatrenia by mali takým veľkým škodám predísť. Prehĺbili koryto oboch potokov a aj ľudia si uvedomujú potenciálne riziká a okolia potokov už nie sú pozakladané v takej miere nachystaným drevom, aby sa nevytváral potenciál pre upchatie potokov. Podľa Jančíka obyvatelia nezabudli a ani len tak ľahko na prietrž mračien a potopu v Ľubietovej nezabudnú. "Keď sú búrky, tak myslím si, že ľudia ich ináč vnímajú ako romanticky, že tam buchne a tam buchne. Oni sa už pozerajú na to tak, že odkiaľ a ako by sa zabezpečili. A je fakt, že mnoho ľudí, čo majú domy pri potoku, si urobili vyššie múry a ploty. Vybetónovali si múriky a predtým mali len tak tyčky a drevo. Povedali si, že nie všetko nám zabezpečí starosta, ale niečo si musíme aj sami. A toto je taký pocit, že musia aj oni urobiť nejaké kroky, aby si zachránili svoj majetok," povedal bývalý starosta Ľubietovej Ján Jančík.
