BRATISLAVA 16. júna (SITA) - Nahrávku posledného prejavu Milana Hodžu (1878 - 1944) vo funkcii premiéra ČSR darovala pri príležitosti dnešných Hodžových dní v Martine poslankyňa NR SR Magda Vášáryová do zbierok Slovenskej národnej knižnice. Agentúru SITA o tom informoval asistent poslankyne Milan Stanislav.
Ide o nahrávku posledného Hodžovho prejavu vo funkcii ministerského predsedu ČSR z 18. septembra 1938, kedy vystúpil k plebiscitu a k henleinovskému povstaniu v Sudetoch. V prejave Hodža, priekopník myšlienky európskej integrácie, zdôraznil potrebu vnímať veci zo širšieho, než len z úzko národného záujmu. "Zdolali sme v poslednej dobe všetky pokusy vyradiť nás zo spojenia s našimi priateľmi práve tým, že sme nadľudským sebaovládaním dokázali, že domýšľame všetky situácie nielen z hľadiska svojej vlastnej existenčnej potreby, ale aj z hľadísk skutočne európskych,“ povedal Milan Hodža, ktorý bol vôbec prvým Slovákom vo funkcii predsedu vlády. O tri dni neskôr z funkcie premiéra odstúpil na znak nesúhlasu s postupom Francúzska a Veľkej Británie na rokovaniach s nacistickým Nemeckom v septembri 1938 v Mníchove.
Ako pre agentúru SITA povedal Stanislav, poslankyňa parlamentu za SDKÚ-DS Magda Vášáryová získala nahrávku z archívu Českého rozhlasu (ČRo). Listom o ňu požiadala priamo generálneho riaditeľa ČRo Václava Kasíka a český verejnopravný rozhlas jej ju následne poskytol začiatkom júna. Nahrávka sa doteraz v zbierkach Slovenskej národnej knižnice nenachádzala, dodal Milan Stanislav.
Politik Milan Hodža (1. februára 1878, Sučany - 27. júna 1944, Clearwater, USA) študoval právo na univerzite v Budapešti a Kluži, filozofiu vo Viedni. Začínal ako novinár, bol profesorom novovekých dejín na Univerzite Komenského v Bratislave. Patril k najmladším poslancom Uhorského snemu, stal sa ním ako 27-ročný. Od roku 1918 do 1938 bol vedúcou osobnosťou slovenského agrárneho hnutia. Pred vojnou úzko spolupracoval s následníkom trónu Františkom Ferdinandom na príprave transformácie monarchie. Počas Československej republiky v rokoch 1918 až 1938 zastával viaceré ministerské funkcie, v rokoch 1935 až 1938 sa ako prvý Slovák v dejinách stal ministerským predsedom. Vláda 22. septembra 1938 musela odstúpiť. Vo Francúzsku založil Slovenskú národnú radu. Po páde Francúzska odišiel do Londýna a odtiaľ do USA. Nositeľ najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska zomrel 27. júna 1944 v meste Clearwater a pochovaný bol na Českom cintoríne v Chicagu. V júni 2002 previezli jeho pozostatky na Národný cintorín v Martine.
Hodža je autorom viacerých politických štúdií a monografií. V emigrácii sa zasadzoval za obnovenie československej štátnosti a rozvinul víziu spolupráce stredoeurópskych krajín. Svoj plán opísal v knihe Federation in Central Europe (Federácia v strednej Európe“), ktorú mu vydali počas II. svetovej vojny v roku 1942 v Londýne. Jej slovenský preklad vyšiel v roku 1997. Hodža bol presvedčeným zástancom spolupráce a integrácie stredoeurópskych a európskych národov. Vznik stredoeurópskej federácie mal podľa neho nastoliť mierovú atmosféru medzi stredoeurópskymi národmi a vytvoriť silný bezpečnostný pilier, na ktorom by sa mohla vybudovať celoeurópska architektúra.
