Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v spore Komanický verzus Slovenská republika. Sťažovateľ žaloval SR pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. To zaručuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V sťažnosti namietal neprimeranú dĺžku a údajnú nespravodlivosť piatich občianskoprávnych konaní a tiež konania pred Ústavným súdom SR. Ďalej namietal porušenie slobody pohybu tým, že musel súdom poskytnúť informáciu o mieste svojho pobytu, a tiež porušenie zákazu diskriminácie. Komanický sa sťažoval aj na porušenie práva na účinný prostriedok nápravy. TASR informovala Jana Revayová z tlačového a informačného odboru Ministerstva spravodlivosti SR.
Ako ďalej Revayová uviedla, Európsky súd pre ľudské práva vo vzťahu k trom konaniam zamietol námietky týkajúce sa údajne neprimeranej dĺžky občianskoprávnych konaní pre nevyčerpanie ústavnej sťažnosti a v jednom prípade pre zjavnú nepodloženosť. To trvalo približne tri roky a štyri mesiace. S poukazom na existenciu ústavnej sťažnosti ESĽP zamietol ako zjavne nepodloženú aj námietku týkajúcu sa neexistencie účinného prostriedku nápravy vo vnútroštátnom právnom poriadku.
Sťažnosť Komanického ESĽP vyhlásil za prijateľnú iba v časti týkajúcej sa jedného z občianskoprávnych konaní, a to pracovnoprávneho sporu trvajúceho pred okresným súdom približne päť a pol roka. Ústavný súd vo vzťahu k tomuto konaniu už konštatoval porušenie sťažovateľovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu odškodnenie vo výške 20.000 Sk (660 eur). Európsky súd však neakceptoval argumentáciu vlády, že Komanický tým stratil postavenie obete porušenia Dohovoru. Náprava uskutočnená Ústavným súdom nebola podľa neho dostatočná, a to vzhľadom na nízku sumu priznaného odškodnenia.
ESĽP rozhodol, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote. Komanický žiadal 200.000 Sk (6602 eur) z titulu majetkovej škody, 1.300.000 Sk (42.912 eur) z titulu nemajetkovej ujmy a bližšie neurčenú sumu ako náhradu nákladov a výdavkov. ESĽP nárok na náhradu majetkovej škody zamietol, sťažovateľovi priznal 1000 eur (30.924 Sk) z titulu nemajetkovej ujmy a 100 eur (3029 Sk) ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.
