Pálium je pevná látková stuha asi päť centimetrov široká, utkaná z bielej vlny do oblúka tak, aby sa dala položiť na plecia. Vpredu a vzadu ho dopĺňajú dva výbežky, pevne visiace pomocou olovených vložiek. Zdobia ich dva kríže vyšité čiernym hodvábom, ďalšie štyri sú na oblúkových častiach pália.
Vzadu a vpredu sú kríže prizdobené pozlátenými sponami s drahokamom, čo azda pochádza z dôb, keď pálium tvorila jednoduchá šerpa dvojmo prehnutá a zopnutá na ľavom pleci.
Cisárski úradníci nosili pálium tiež
Podľa historikov mohlo byť pálium pôvodne súčasťou odevu starorímskych cisárskych úradníkov, alebo špeciálne riasenej a prekladanej tógy filozofov. Niekedy sa pálium odvodzuje od takzvaného homofória (z gréckeho homophórion = nosiť na pleciach), čo bola liturgická insignia pravoslávnych biskupov či katolíckych biskupov byzantského obradu, vtedy však išlo o široký pruh látky, oveľa širší v porovnaní s dnešným páliom.
Medzi najstaršie vyobrazenia posvätného pália patrí povestná “Trierska slonovina” z polovice piateho storočia, ktorá vyobrazuje procesiu s relikviami. Ešte zreteľnejšie je pálium na postave biskupa Maximiána, vyobrazenej na o sto rokov staršej mozaike v chráme San Vitale v Ravenne. Maximián má okolo pliec širokú šerpu ovísajúcu z ľavej strany. Až neskôr, v polovici deviateho storočia, sa objavujú dva výbežky pália na hrudi a chrbte, upevnené v strede dvomi ihlicami, pričom tretia upevňuje pálium na ľavom pleci. Neskôr ihlice nahradil pevný šev, ale zostala im dekoratívna funkcia. Zadný a predný výbežok pália pôvodne siahal až po kolená, dnešnú, podstatne kratšiu podobu nadobúda až v sedemnástom storočí.
Dva baránky, z ktorých vlny sa páliá pripravujú, sú chované u Trapistov v rímskom Opátstve Tre Fontane. Od polovice sedemnásteho storočia pápež tieto baránky požehnáva na sviatok rímskej mučenice Agnesy (agnes = agnus = baránok) vždy 21. januára, a to pri rovnomennej starobylej Bazilike na Via Nomentana, kde je svätica pochovaná. Po následnom ostrihaní vlny pálium utkajú klauzúrované sestry z rímskeho kláštora Svätej Cecílie v rímskej štvrti Trastevere. Až do obradu odovzdávania sú páliá uchovávané v špeciálnej postriebrenej klenotnici pod pápežským oltárom Svätopeterskej baziliky, niekoľko metrov nad miestom, kde bol pochovaný apoštol svätý Peter. Toto miesto sa volá “Výklenok pálií” a širší priestor naokolo “Konfesia svätého Petra”.
Pálium - symbol baránka
Pálium, vyhotovené z vlny baránkov, symbolizuje baránka na pleciach dobrého pastiera podľa obrazu v pätnástej kapitole Lukášovho evanjelia, kde dobrý pastier zatúlanú ovečku “vezme s radosťou na plecia“ (Lk 15,5) – takým má byť aj biskup, na ktorého pápež pálium vloží. Podľa niektorých interpretácií dokonca dva stuhové výbežky s čiernym zakončením predstavujú baránkove kopýtka. Pálium súčasne evokuje Baránka, obetovaného za spásu hriešneho ľudstva, ako píše svätý Pavol Korinťanom: “Veď bol obetovaný náš veľkonočný baránok, Kristus” (1Kor5,7). Pálium vyjadruje aj zvláštne duchovné puto medzi metropolitom a pápežom, jeho duchovnú moc prijímanú a vykonávanú v jednote s Rímskou kúriou.
Iba pápež je oprávnený nosiť pálium na ktoromkoľvek mieste a pri ktorejkoľvek príležitosti. Preto je obrad odovzdávania pália vlastne jedinou príležitosťou, kde vidieť viacerých arcibiskupov s páliami na jednom mieste v rovnakom momente. Inak totiž môžu arcibiskupi pálium nosiť len na území vlastnej jurisdikcie. Po smrti arcibiskupa musí byť pálium pochované so zosnulým. V dávnejších dobách zdobilo pálium výlučne pápeža. Od šiesteho storočia ho priznával aj biskupom, povereným nejakou zvláštnou úlohou. Od deviateho storočia mali pálium od pápeža žiadať aj metropoliti, a to behom prvých troch mesiacov od konsekrácie či menovania.
Povinnosť žiadať pálium vyplýva zo samotného symbolu pália, vyjadrujúceho hierarchickú moc metropolitu vo vlastnej provincii uskutočňovanej v jednote s Rímskou cirkvou. Zaujímavosťou je, že ak metropolita obsadzuje iné metropolitné sídlo, pálium žiada odznovu. Apoštolským listom De sacri pallii z roku 1978 pápež Pavol VI. obmedzil užívanie pália na pápeža a arcibiskupov – metropolitov. V roku 1984 Ján Pavol II. ustanovil, že posvätné pálium bude novým metropolitom odovzdávať Najvyšší Pontifex, a to v rámci slávnostnej eucharistickej koncelebrácie na Sviatok svätého Petra a Pavla.
