Členovia výboru sa dnes zhodli, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu im nedáva kompetencie prešetrovať majetkové pomery verejných funkcionárov.
V súvislosti s podpredsedom parlamentu Milanom Hortom (SDKÚ-DS) bola na prijatie platného uznesenia potrebná trojpätinová väčšina, ktorá sa nenašla. Konanie sa preto automaticky zastavilo. Koalícii sa nepáčilo, že Hortovi syn na služobnej ceste v Taliansku robil tlmočníka na trovy Národnej rady SR. Hort tak mal uprednostniť súkromný záujem pred verejným. Poslanec Smeru-SD Ľubomír Petrák navrhol Horta potrestať pokutou vo výške dvanásťnásobku poslaneckého platu. Návrh stroskotal, keďže ho podporilo len šesť poslancov.
Podanie na prešetrenie majetkových pomerov exministra financií prišlo do NR SR od zamestnanca mestského úradu v Banskej Bystrici Štefana Horvátha. Už skôr kritizoval Miklošovu dovolenku na Aljaške a výšku jej nákladov v porovnaní s Miklošovým deklarovaným majetkovým priznaním vládny Smer-SD.
Horváthovi sa nepozdávali medializované informácie o príjmoch a výdavkoch bývalého ministra financií. Podľa majetkového priznania mal Mikloš na účtoch spoločne s manželkou 675.000 Sk (21.280 eur), na dovolenku na Aljaške mal v apríli pritom minúť približne 200.000 Sk (6599 eur). Priznal aj vlastníctvo bytu v centre Bratislavy, rodinný dom so záhradou, dva osobné automobily a zdedený pozemok. Nákup a rekonštrukciu nehnuteľností financoval z úverov vo výške 3,9 milióna Sk (128.674 eur).
Podpredsedníčka výboru Renáta Zmajkovičová sa nazdáva, že výbor môže len porovnať majetkové priznania verejných funkcionárov v po sebe nasledujúcich rokoch. Nemohol teda vyhovieť Horváthovi a preskúmať, či mal Mikloš na zaplatenie dovolenky dostatok peňazí. Zmajkovičová si myslí, že riešením situácie by mohla byť novelizácia zákona ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, podľa ktorého výbor postupuje. Obavy z negatívnych dopadov novelizácie, predovšetkým veľkého množstva podaní, nezdieľa a považuje ich za hypotetické.
Predseda výboru Gábor Gál (SMK) prízvukoval, že NR SR je predovšetkým zákonodarným orgánom a jeho kontrolné kompetencie sa vzťahujú najmä voči exekutíve. Prešetrovaním majetkových pomerov a prírastkov verejných funkcionárov by sa podľa neho mali zaoberať nezávislé orgány a postupovať by sa malo predovšetkým podľa zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý momentálne preveruje Ústavný súd.
