Bratislava 19. júna (TASR) - Deň letného slnovratu (lat. Solstitium, gr. Heliostation), keď sa skončí jar a začne sa leto, pripadá v tomto roku na sobotu 21. júna. Slnko dosiahne v spomínaný deň pri svojom zdanlivom pohybe najväčšiu odchýlku od rovníka a začína sa vracať.
Presne o 01. hod. 59 min. stredoeurópskeho letného času bude Zem na svojej ročnej púti okolo Slnka v polohe, keď sa Slnko premieta na oblohe v ekliptikálnej dĺžke 90 stupňov.
Medzi hviezdami na oblohe sa Slnko nachádza v tento deň na rozhraní troch súhvezdí Býka, Blížencov a Orióna.
Letný slnovrat je okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od svetového rovníka smerom na sever. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Raka a Slnko dosahuje na pravé poludnie práve v deň letného slnovratu na severnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom. Deň letného slnovratu je na severnej pologuli zároveň najdlhším dňom roka - Slnko je najdlhšie nad obzorom. Na južnej pologuli je tento deň zase najkratším v roku. Po letnom slnovrate sa na severnej pologuli dni začnú skracovať a na južnej pologuli predlžovať.
Na Slovensku sa najtradičnejším zvykom oslavy letného slnovratu stalo pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka. Táto tradícia má svoj pôvod v indoeurópskej mytológii starých Slovanov. Každý slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sú sústredené na 24. jún, deň Jána Krstiteľa, keď pohanský obrad dali ľudia postupne do súvislosti s kresťanskou tradíciou. V tento deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín a rose pozbieranej na lúke sa pripisovala liečebná moc. Na Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe.
K oslavám slnovratu patril oheň vo viacerých formách. Dievčatá robili ohníčky týždeň pred Jánom, na Jána a po Jáne. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu. Predstavy o klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali horiace kolesá spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch. Slnovrat chápaný ako znovuzrodenie slnka bol symbolizovaný roznecovaním posvätného živého ohňa. Ľudia dávali do ohňa kúsok cesta, posúch alebo aspoň odrobinky pečiva. Tieto akty boli pretrvávaním obetných rituálov slovanského obyvateľstva pred nástupom kresťanstva. Oheň bol uctievaný, nesmel sa požičať ani zhasiť. Musel vydržať horieť čo najdlhšie.
