Petíciu iniciovala poslankyňa Obecného zastupiteľstva v Rybníku Oľga Bajanová, ktorá sa niekoľko rokov usiluje o záchranu zostatkov z pôvodného útvaru Slovenskej brány. Občania v petícii žiadajú príslušné banské úrady, Slovenskú inšpekciu životného prostredia a rezortné ministerstvá o okamžité zastavenie činnosti kameňolomu určeného na ťažbu andezitu v katastri obce Rybník. Túto požiadavku odôvodňujú tým, že činnosť kameňolomu devastuje archeologicky, historicky a environmentálne významnú lokalitu.
Kameň andezit sa začal na Kusej hore ťažiť v roku 1905. Kameňolom poskytoval prácu ľuďom v regióne, za Slovenského štátu v ňom pracovalo 240 robotníkov. Podľa Bajanovej bola v povojnovom období skala iba slabo narušená, za posledné roky sa však kráter niekoľkonásobne prehĺbil. "Ak budú výstrely pokračovať týmto tempom, torzo Slovenskej brány zmizne čoskoro celkom," konštatovala. O situáciu sa začal zaujímať aj starosta obce Rybník. Všeobecne záväzné nariadenie obce Rybník z roku 2005 určuje, že využívanie územia na plochách archeologických lokalít a na ploche uvažovaného chráneného areálu Slovenská brána je obmedzené a limitované. Doterajšia ťažba už zničila praveké hradisko z mladšej doby bronzovej a pokračuje ďalej. Podľa stanoviska Krajského úradu životného prostredia v Nitre je kameňolom Kusá hora súčasťou dlhodobejšieho zámeru o vyhlásenie maloplošného chráneného územia. Úrad plánuje v priebehu vegetačného obdobia v tomto roku vykonať monitoring biotopov, rastlinných a živočíšnych druhov. Na jeho základe rozhodne, či bude vypracovaný projekt na vyhlásenie lokality za osobitne chránené územie.
Pomenovanie Slovenská brána patrí geografickému útvaru, ktorý vytvárajú skalné bralá a vyvýšeniny v mieste, kde sa cez ne prerezáva rieka Hron v južnom výbežku Štiavnických vrchov do Pohronskej pahorkatiny. Ako Slovenská brána sa v archívoch popisujú všetky útvary po oboch stranách Hrona v dĺžke približne 15 kilometrov od Tekovskej Breznice po Tlmače. Severná časť Slovenskej brány je tvorená hradiskom Krivín a hradiskom na Beňadickej skale, južná časť brány je tvorená Festúnkom na Tlmačskej skale a hradiskom na Kusej hore. Hradiská sú dôkazom toho, že celá oblasť bola v minulosti strážená premysleným systémom strategicky umiestnených hradísk. Tento komplexný systém ochrany vtedajšej strategickej oblasti dokresľujú zmienky o ďalších hradiskách pri Malých Kozmálovciach a pri Kozárovciach. Všetky spomenuté sú doteraz minimálne preskúmané. Stopy osídlenia sú datované k dobe bronzovej, železnej, Rímskej ríše, k časom Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy.
