Bratislava 21. júna (TASR) - Vývoj letných povodní na Slovensku závisí najmä od teploty vzduchu, ktorá ovplyvňuje jeho vlhkosť a od polohy tzv. európskej polárnej frontálnej zóny. "Predpokladáme, že sa v budúcnosti posunie mierne na sever, čo spôsobí, ako keby sa k nám tlačila stredomorská klíma," povedal pre TASR klimatológ Milan Lapin. Táto frontálna zóna sa tiahne cez škandinávske krajiny smerom na severovýchod a jej posun na sever prinesie dlhšie obdobia sucha. Naopak, v niektorých rokoch jej posun južným smerom zapríčiní u nás letné cyklonálne situácie s výdatnými zrážkami, ktorých dôsledky bolo možné vidieť napríklad v podobe rozsiahlych povodní v Česku v lete 2002, objasnil.
"Ak sa už v lete vyskytne cyklonálna situácia v strednej Európe, tak má tendenciu opakovať sa," uviedol Lapin s tým, že keď sa povodia nasýtia, na vznik významnej povodne stačí aj 150 milimetrov zrážok v povodí v priemere. Upozornil, že pri cyklonálnych situáciách padá viac zrážok ako v minulosti a slovenské povodia nie sú schopné vodu tak rýchlo odvádzať. "Čím bude teplejšie počasie, tým bude v atmosfére viac vodnej pary (asi o 6 percent na 1 řC oteplenia), zrážky budú intenzívnejšie a účinok ničivých povodní väčší," upozornil. Konštatoval, že presný vývoj klímy do budúcnosti nepoznáme, ale všetky scenáre počítajú s rastom teploty vzduchu.
Klimatické zmeny ovplyvnia aj vývoj zimných a jarných povodní. "Po oteplení bude väčšia snehová pokrývka len v nadmorskej výške nad tisíc metrov, čo je asi päť percent územia," konštatoval Lapin s tým, že väčšia akumulácia snehu na jednom mieste a jeho následné topenie spôsobí lokálne povodne aj počas zimy. Vysvetlil, že oteplenie a veľké úhrny zrážok v zime, ktoré v minulosti neboli bežné, prinášajú povodne s horšími následkami, keďže ľudia ťažšie znášajú v zime evakuáciu a dlhšie trvá aj sušenie obydlí a pôdy.
V posledných 20 rokoch malo Slovensko podľa Lapina šťastie, že sa mu najväčšie povodne vyhli, ale v budúcnosti možno rozsiahle povodne očakávať aj u nás. Objasnil, že veľká voda k nám prichádza napríklad po Dunaji, na malých územiach severovýchodného Slovenska vznikajú povodne tiež z búrkových lejakov alebo ich zapríčiňujú cyklonálne situácie, ktoré zasahujú celé povodia riek. "Žiadna slovenská oblasť nie je úplne imúnna voči povodniam," upozornil. Dodal, že povodne sú zriedkavejšie iba na riekach ako je Ipeľ, Slaná, či Rimava a naopak, voda pritekajúca z ukrajinskej strany Karpát môže spôsobiť problémy na tokoch Latorica, Uh či Tisa. Odtekajúca voda z Karpát predstavuje nebezpečenstvo aj na Orave, Kysuciach, v Západných a Nízkych Tatrách.
Za posledných 127 rokov sa zvýšila teplota vzduchu na Slovensku o 1,6 stupňa Celzia, v 20. storočí to bol rast o 1,1 stupňa Celzia, poznamenal Lapin. "Výraznejší rast je hlavne v posledných 20 rokoch, celkové úhrny zrážok sa príliš nezmenili, zaznamenali sme len pokles o 23 milimetrov v ročnom úhrne na Slovensku za 127 rokov," konštatoval. Podotkol, že sa však zmenila distribúcia zrážok a mierne vzrástli tak zimné, ako aj letné úhrny zrážok. "Objavili sa dlhšie suché obdobia a krátke obdobia s veľmi výdatnými zrážkami, počas ktorých sa vyskytovali letné povodne," povedal. Zdôraznil, že napriek vyšším úhrnom zrážok počas leta došlo k úbytku pôdnej vlahy a nástupu suchomilných rastlín na celom Slovensku.
ala pa
