Trnava 21. júna (TASR) - Jarné povodne z roku 2006 boli pre všetkých veľkým ponaučením. Na základe skúseností z prelomov mesiacov marec a apríl sa prijali opatrenia, ktoré by mali napomôcť efektívnejšiemu fungovaniu všetkých záchranárskych zložiek. Pre TASR to na margo záplav v Trnavskom kraji pred dvomi rokmi uviedol vedúci odboru civilnej ochrany (CO) a krízového riadenia (KR) na Obvodnom úrade v Trnave Jozef Kluka. V čase povodní fungoval pod jeho vedením dnes už neexistujúci odbor KR na trnavskom krajskom úrade.
Povodeň s hraničnými dátumami 11. marec až 10. apríl 2006 spôsobila v Trnavskom kraji škodu za 84,6 milióna Sk (2,78 milióna eur). Náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na zabezpečovacie práce, boli vyčíslené na 7,3 milióna Sk (240.590 eur) a náklady na výkon záchranných prác najmenej na 15,5 milióna Sk (510.843 eur). Spolu "stála" povodeň viac ako 107 miliónov Sk (3,52 milióna eur).
Škody na majetku občanov dosiahli 13,8 milióna Sk (454.815 eur), najväčšie škody - 7,2 milióna Sk (237.294 eur) spôsobila voda v obvode Dunajská Streda. Na majetku obcí vznikla škoda 39 miliónov Sk (1,2 milióna eur), najväčšia - 15 miliónov Sk (494.364 eur) v obvode Senica. Najviac boli poškodené cesty a mosty (21 miliónov Sk - 692.109 eur), v obvode Galanta za 13 miliónov Sk (428.449 eur). Voda v obvode Dunajská Streda zaplavila 14 obcí, Senica 12 obcí a obvode Trnava 13 obcí.
"Zistili sme, že koordinácia záchranných prác neprebiehala v tom čase vždy tak, ako bolo potrebné," povedal Kluka. Starostovia jednotlivých obcí napríklad podľa jeho slov v snahe byť čo najbližšie k miestam povodní zabúdali na svoje zákonné povinnosti, neurčovali stále služby na úradoch, a tým sa stali pre CO častokrát nedostihnuteľnými. "Oni vedia, že všetky požiadavky na sily a prostriedky treba žiadať určeným postupom, ale nerobili tak," dodal Kluka s tým, že následne kvôli tomu nastali problémy pri zúčtovaní reálnych nákladov.
Podľa Klukovho vyjadrenia CO v Trnave po povodniach vypracovala návrh na legislatívne opatrenia, ktoré by upravili zákon o ochrane pred povodňami a ďalšie normy tak, aby bol celý systém efektívny a akčný. "Zatiaľ nemáme veľkú odozvu," konštatoval. Podľa jeho slov sa ukázalo, že je treba vyriešiť tok informácií "odspodu hore" či určiť rozhrania vyhlasovania stupňov povodňovej aktivity. "Povodne teraz spadajú do pôsobnosti úradov životného prostredia, ale tie napríklad nemajú vyriešenú ani takú otázku, ako je stála služba," dodal Kluka.
