Bratislava 21. júna (TASR) - Veľká voda a povodňové škody zostanú aktuálnymi témami aj v budúcnosti, keďže sa v dôsledku stavebných zásahov, intenzívneho prestavovania a využívania oblastí, ktoré sú v blízkosti vody, výrazne zhoršila povodňová situácia na tokoch. Osídľovaním údolných nív a intenzívneho poľnohospodárskeho obrábania území sa v posledných dvoch storočiach značne zmenšili prirodzené retenčné priestory na akumuláciu povodní. Vyplýva to z Programu protipovodňovej ochrany v SR do roku 2010.
"Prirodzená krajina má väčšiu retenčnú schopnosť ako krajina obhospodarovaná," vysvetlil pre TASR klimatológ Milan Lapin s tým, že je to napríklad aj dôsledok meliorizácie riek alebo rušenia mokraďných oblastí. Kultúrna krajina môže podľa neho zvýšiť svoju retenciu napríklad vytváraním suchých poldrov, čo sú nádrže v podobe lúk, pasienok, do ktorých sa odvádza prebytočná voda. "Obetuje sa nejaká úroda, ale vždy je to menšia škoda, ako keby sa mali zatopiť rozsiahlejšie urbanizované oblasti," konštatoval.
Autori publikácie Voda pre ozdravenie klímy - Nová vodná paradigma ponúkajú riešenie aj v podobe neodkanalizovávania takého množstva dažďovej vody ako v súčasnosti. Odhaduje sa, že ročne sa z vydláždených a zastrešených miest Európy takto odvedie 20 miliárd metrov kubických vody. Za alternatívu považujú aj výstavbu chodníkov, ktoré budú vyššie ako okolité prostredie. Zadržiavaním vody v krajine by sa nemalo prehlbovať riziko povodní a ich následkov.
Riziko povodní sa nedá eliminovať úplne, keďže veľké vody sú prírodné javy a premenlivosť prietokov v toku je jeho prirodzená vlastnosť. "Extrémne vysoké vodné stavy sa vyskytujú, keď intenzívne zrážky sú veľkopriestorové, dopadajú na pôdu, ktorá buď vzhľadom na predchádzajúce zrážky alebo v dôsledku mrazu ďalšie zrážky nemôže zadržať," uvádza sa v programe. Čiastočným riešením situácie je zrušenie nepriaznivých vplyvov na odtokové pomery v povodí, ktoré spôsobuje ľudská činnosť. Ako sa ďalej konštatuje, hrádze a ďalšie zariadenia na ochranu pred povodňami na toku negarantujú absolútnu ochranu.
Opatrenia programu protipovodňovej ochrany preto vedú k obnoveniu funkcií, ktoré súvisia so zadržiavaním vody. Na jeho realizáciu by malo od roku 2005 do roku 2010 poputovať približne deväť miliárd Sk (296 miliónov eur). Neoddeliteľnou súčasťou opatrení na ochranu pred povodňami je aj príprava na vykonávanie záchranných prác. V tomto smere treba skvalitniť odbornú a materiálno-technickú pripravenosť jednotiek Zboru požiarnej ochrany.
