Bratislava 22. júna (TASR) - Pri stanovovaní výšky sadzby za poistenie majetku proti povodniam sa poisťovne opierajú o Geografický informačný systém (GIS), ktorý pomáha určiť stupeň rizika v danej oblasti.
"V rámci projektu GIS existuje tzv. povodňová mapa, ktorá obsahuje rizikové zóny definované v závislosti od periódy návratu povodne," povedal pre TASR David Tunkr, Key Account Manager spoločnosti Multimedia computer.
Povodňové mapy vychádzajú z trojrozmerného modelu zemského povrchu v digitálnej podobe, ktorý je doplnený o štatistické historické dáta a matematicko-fyzikálnu schému správania sa vodného toku.
"Na presné určenie rizika pre daný majetok treba poznať polohu každého jednotlivého domu v ulici. Keď sa pri uzatváraní poistnej zmluvy zadá presná adresa poisťovaného majetku, systém vie ihneď určiť, aké riziko danej budove či inej stavbe hrozí a podľa toho stanovuje i sadzbu poistného," spresnila Eva Jacková, manažérka pre neživotné poistenie Slovenskej asociácie poisťovní. Pravdepodobnosť výskytu rizika je tak priamo úmerná výške sadzieb na poistenie majetku.
Podľa Tunkrových slov na Slovensku projekt GIS detailne pokrýva všetky obce vrátane okresných a krajských miest. Presnosť máp je dôležitá hlavne v najväčších mestách s priemyselnými komplexmi a v oblastiach blízkych vodným tokom.
Povodňové mapy na Slovensku používajú tri najväčšie majetkové poisťovne - Allianz Slovenská poisťovňa, Kooperativa poisťovňa a Česká poisťovňa. Tie majú v poisťovaní majetku na Slovensku približne trojštvrtinový podiel.
V ďalšom období by sa mali podobne ako aj v ostatných európskych krajinách povodňové mapy stať samozrejmosťou. "Poisťovne chápu ich význam pre presnejšie ohodnotenie rizika, spravodlivejšiu tarifikáciu poistného a v neposlednom rade aj ako konkurenčnú výhodu," upozornila Jacková.
V informačných schémach poisťovní môžu byť v systéme GIS okrem povodňovej mapy zakomponované aj dáta podľa ich aktuálnych potrieb. Systém umožňuje sledovať rôzne parametre na základe toho možno systém rozšíriť o ďalšie produkty, napríklad o predikciu rizika veterných smrští, vplyv zrážok na poistné udalosti, model topenia snehu a iné.
"V konečnom dôsledku sa pomocou geografických informačných systémov dajú na základe dostatočných referenčných dát simulovať všetky možné živelné riziká, od dôsledkov zemetrasení rôzneho stupňa, cez hurikán až po relatívne neškodné presakovanie podzemnej vody," podčiarkla Jacková.
Ako ďalej dodala, pomocou dát vložených v systéme možno vytvárať aj prípadné ďalšie priestorové analýzy (napr. určité sociopatogénne javy), avšak niektoré pre svoje reálne využitie predpokladajú výmenu informácií medzi jednotlivými poisťovňami.
