Banská Bystrica 23. júna (TASR) - Najdrahší a aj technicky najnáročnejší projekt v Banskej Bystrici na riešenie storočných a viacročných vôd pritekajúcich najmä z južných svahov Nízkych Tatier a severných strání Poľany a Slovenského rudohoria ráta s tým, že vyššie vodné stavy Hrona odvedie mimo mesto nový tunel popod miestny vrch Urpín. Tieto úvahy zosilneli najmä po katastrofálnych povodniach v Českej republike v poslednom desaťročí.
Odborníci z banskobystrického pracoviska Slovenského hydrometeorologického ústavu upozorňujú, že neexistujú vedecké dôvody pre domnienku, že by bolo územie Banskobystrického kraja svojou polohou lepšie chránené pred veľkými zrážkami. "Ak u nás doposiaľ nedošlo k takým extrémnym dažďom a následne povodniam ako v susedných krajinách, je veľmi pravdepodobne, že ide len o šťastnú náhodu," myslí si bývalý poslanec kraja Juraj Mesík, ktorý sa pokúsil urobiť porovnávaciu analýzu povodňovej hrozby v Banskej Bystrici a okolí. Mesto zasiahla rozsiahla povodeň napríklad v októbri 1974, keď sa vyliala rieka Hron. Ďalšie prípadné záplavy zasiahnu podľa Mesíka ľudí aj inštitúcie nepripravených.
Už od začiatku 90. rokov vždy pred komunálnymi voľbami v Banskej Bystrici sa niektorí, aj víťazní kandidáti, vyjadrovali, že postavia tunel s pomocou predvstupových, neskôr štrukturálnych fondov EÚ. Bývalý primátor Ján Králik, dnes poslanec kraja, tunel odmietol na jednej z tlačových konferencií. "Výstavba protipovodňového cestného tunela môže narušiť minerálne pramene pre Sliač, Kováčovú a Čerín," tvrdil. Preto vtedy konštatoval, že práce na tuneli boli zastavené nielen pre nedostatok finančných prostriedkov, ale aj pre chýbajúce odborné stanoviská k možným dopadom na pramene.
V rokoch 1994 a 1995, keď sa najviac o realizácii tunela diskutovalo, sa náklady na jeho výstavbu odhadovali na tri miliardy korún. Výstavba tunela s dĺžkou 2,5 kilometra by podľa posledných prepočtov mala stáť 2,8 miliardy Sk (92,4 milióna eur). Stavba však môže mať pre mesto aj širšie využitie. Podľa stále platného návrhu územného plánu Banskej Bystrice sa má súbežne s trasou povodňového tunela postaviť v budúcnosti aj cestný tunel. A v zmysle požiadaviek EÚ každý takýto dopravný tunel musí mať vedľa seba aj ďalší únikový tunel. Vodohospodári by tak prispeli aj k zlepšeniu dopravnej situácie v meste.
V dôvodovej správe k mestským zastupiteľstvom schválenému Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Banská Bystrica na roky 2004 2006 sa uvádza, že priestor nábrežia Hrona a cesty I-66 je možné riešiť aj zahĺbením trasy cesty I-66 v úseku od podjazdu pri Železničnej stanici po estakádu pri Huštáku pod úroveň terénu. Zahĺbená cesta I-66 by navyše slúžila polyfunkčne ako kanál na prevedenie povodňovej vlny mestom. Toto riešenie by podľa autorov programu bolo lacnejšie a rýchlejšie ako spomínaný tunel.
Urbanistická štúdia mesta, naopak, hovorí o pripravenosti projektovej dokumentácie pre výstavbu hydraulického tunela v niekoľkých alternatívach. "Jedna z alternatív bola navrhnutá ako viacúčelový hydraulicko-dopravný tunel, ktorý by spĺňal potreby protipovodňovej ochrany mesta, ako aj jeho nepriaznivé dopravné zaťaženie. S realizáciou cestného tunela pod Urpínom sa počíta len ako s výhľadovou možnosťou a v súčasnosti je riešený len pre účely ochrany mesta Banská Bystrica pred povodňami," konštatuje sa v správe.
"Slovenský vodohospodársky podnik podal projekt na riešenie do Bruselu," uviedol pre TASR primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor. Súčasné vedenie mesta výstavbu tunela podporuje a má k tomuto riešeniu pozitívny vzťah. "Vyriešilo by nám to hrozbu storočných a iných prívalových vôd, ktoré každý rok visia nad Banskou Bystricou na jar v horehronských snehoch. Uvedomujeme si, že ide o náročný projekt, ale stojí za to ho realizovať," konštatoval Saktor. Projektu vodohospodárov sa prispôsobujú aj základné dokumenty mesta a podľa Saktora nie je dôvod na rôzne špekulácie.
