Bratislava. Takmer 20 percent slovenskej populácie má problematický vzťah k alkoholu. To znamená, že ho konzumujú neprimeraným spôsobom, čo sú tzv. abuzéri, alebo sú priamo závislí. Vyplýva to zo štúdie užívania alkoholu a nikotínu na Slovensku, EPIAF, realizovanej v rokoch 2005 - 2006, ktorú dnes predstavila Liga za duševné zdravie a Studia Psychopathologica.
Ide v poradí už o tretiu štúdiu, ktorá sa zaoberala výskumom najčastejších skupín psychických chorôb. Po výskume depresií a úzkostných stavov sa tak pätica autorov zamerala na výskyt problémových spôsobov správania - konzumu alkoholu a fajčenia.
"Problematika alkoholu sa dostala v ostatných 20 rokoch do úzadia, pretože do popredia vystúpili tvrdé drogy. Myslíme si, že zdravotná politika aj vôbec postoj spoločnosti by sa mala viac venovať problematike alkoholu a jeho konzumu," uviedol pre TASR jeden z autorov Anton Heretik.
Štúdia bola realizovaná na 1251 participantoch. "Zaujímali nás rôzne prístupy. Kto sú tí tzv. normálni konzumenti, kto sú abstinenti, závislí alebo problémoví a dávali sme to potom do vzájomných vzťahov. Ale aj do vzťahov s osobnostnou črtou, ako je napríklad úzkostlivosť či s rôznymi demografickými črtami, ako je vzdelanie, vek a podobne," vysvetlil Heretik.
Výsledky štúdie hovoria, že závislosť od alkoholu je až šesťkrát častejšia u mužov než u žien, s rastúcim vekom klesá podiel problémových konzumentov, najviac sa ich vyskytuje v kategórii mladého veku (18 - 39 rokov), osamelo žijúci ľudia (najmä slobodní a rozvedení) majú významne častejšie problémový konzum. Vysoko rizikovou skupinou sa javia byť aj študenti a nezamestnaní.
Vyše 28 percent účastníkov štúdie EPIAF sa označilo za pravidelných fajčiarov, zvyšní účastníci sú nefajčiari, prípadne malá skupina príležitostných fajčiarov. Z pravidelných fajčiarov v podstate 100 percent vykazuje známky rôzneho stupňa závislosti od nikotínu. Denne fajčí až 39 percent mužov a 21 percent žien. S vyšším vzdelaním podiel fajčiarov klesá.
Studia psychopathologica je nezisková výskumná organizácia, ktorá sa aspoň čiastočne snaží suplovať neexistujúcu slovenskú výskumnú bázu v oblasti duševného zdravia. Tím Studie psychopathologica tvoria dvaja psychiatri, dvaja psychológovia a jeden sociológ a štatistik.
sop zll
