BRATISLAVA 25. júna (SITA) - Od roku 1989 do konca roka 2006 sa na Slovensku utopilo 2 042 ľudí. Medzi najčastejšie príčiny utopenia patrili samovraždy, vraždy a iné príčiny (965 osôb), požívanie alkoholických nápojov (714) a zlyhanie telesných orgánov u ľudí (297). Pri povodniach zahynulo 66 osôb. Novinárov o tom informoval prezident Vodnej záchrannej služby (VZS) Slovenského Červeného kríža (SČK) Igor Baran.
Podľa charakteru vodnej plochy sa najviac ľudí utopilo v tečúcich vodách (1 118 osôb). Najvyšší počet utopených podľa veku bolo medzi 21- až 30-ročnými (344) a 61- a viacročnými (341). Vlani sa podľa štatistík VZS SČK utopilo 26 ľudí, z toho 19 v riekach, traja na Zemplínskej Šírave a Zlatých pieskoch v Bratislave a jeden v bazéne. "Najrizikovejšími miestami sú riečne siete," podotkol Baran. Pred tohtoročnou letnou sezónou sa utopilo už desať ľudí, z toho šesť detí do 15 rokov.
Situácia podľa počtu utopených na Slovensku je podľa Barana alarmujúca. "Je neporovnateľné, keď sa u nás na Slovensku objaví v štatistike priemerne ročne 50 utopených osôb a v Chorvátsku šesť," povedal. Slováci by sa podľa neho mali viac zamerať na prevenciu. "V zahraničí si asi ľudský život viac vážia, ako u nás," dodal. Veľkým problémom podľa neho je legislatíva a financie.
Záchranou na vode sa na území Slovenska už vyše 30 rokov zaoberá Vodná záchranná služba SČK. Medzi jej základné aktivity patria školenia plavcov záchranárov v troch strediskách (Bratislava, Liptovský Mikuláš a Prešov), preventívna a záchranná činnosť na vodných plochách a v bazénoch (napríklad na Liptovskej Mare, Zemplínskej Šírave, Domaši a iných plochách) a iné aktivity. Doteraz už vyškolila okolo 3 400 záchranárov.
Počet plavcov - záchranárov je podľa Barana dostačujúci. "Záujem rastie, väčšina však odchádza do zahraničia," povedal. Ťahá ich tam najmä lepšie finančné ohodnotenie a atraktívnosť prostredia. Kým napríklad na Slovensku môžu získať za hodinu 70 až 100 korún, v zahraničí si môžu zarobiť 12 až 16 dolárov, spresnil.
