Bratislava 30. júna (TASR) - Kvalita demokracie na Slovensku sa zhoršila v druhom štvrťroku na celkovú známku 2,8 na stupnici od jeden do päť. Optimálny stav kvality demokracie podľa štandardov porovnávacích kritérií uplatňovaných na pôde Európskej únie a Európskej rady predstavuje známka 1,00. Vyplýva to z výsledkov projektu IVO Barometer, ktoré na dnešnej tlačovej besede predstavili zástupcovia Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s tým, že v prvom kvartáli dosiahla kvalita demokracie celkovú známku 2,6.
K zhoršeniu hodnotenia došlo vplyvom zmeny situácie vo sfére nezávislých médií. Kým v 1. štvrťroku dosiahla táto oblasť hodnotenie 2,5, tentoraz klesla na úroveň 3,00. V ostatných oblastiach, teda demokratických inštitúciách a právnom štáte (známka 2,75), ľudských a menšinových právach (2,75) a legislatíve (2,5) nedošlo za posledné obdobie k výrazným zmenám, aby predstavitelia IVO zmenili výslednú známku.
Prezident inštitútu Grigorij Mesežnikov na margo demokratických inštitúcií a právneho štátu poznamenal, že sa tu objavil jeden novší trend - snaha dominantných politických síl zasahovať do systému deľby moci tak, aby niektoré orgány získali právomoci, ktoré im neprislúchajú. Politológ pritom poukázal na ambíciu vytvoriť tzv. vyšetrovacie výbory na pôde NR SR. "Vyšetrovacie orgány síce existujú v niektorých krajinách, ale zatiaľ prax slovenského parlamentarizmu vytvorenie takýchto orgánov nepredpokladala. Máme iné tradície," vysvetlil.
Mesežnikovovi sa nepozdáva ani postoj predsedu parlamentu Pavla Pašku po podpisovej afére poslancov Jána Slotu a Rafaela Rafaja (obaja SNS), ako aj následný "rozpačitý" prístup orgánov činných v trestnom konaní. "Takýto prípad vyvoláva podozrenie, že sa zavádzajú praktiky rozdielneho prístupu pri podobných situáciách, keď ide o bežného občana a keď ide o zástupcov mocenských orgánov," povedal.
Vo sfére legislatívy podľa neho pretrvávajú všetky znepokojujúce trendy z predchádzajúceho obdobia. Ide najmä o politicky účelovú úpravu návrhov prichádzajúcich do parlamentu. Za ukážkový príklad pritom považuje tlačový zákon, ktorý "komplikuje výkon niektorých ľudských práv a vytvára nepriaznivé prostredie pre médiá".
Miroslav Kollár z IVO v súvislosti so zhoršenou známkou pre oblasť nezávislých médií uviedol, že jednak je to spôsobené dovolením členov televíznej a rozhlasovej rady, ktorí majú obhajovať názory vládnych strán a jednak tlačovým zákonom, ktorý je účinný od 1. júna. "Niektoré menšie a ekonomicky slabšie tlačové médiá môžu mať pri jeho uplatňovaní finančné problémy," domnieva sa.
V oblasti zahraničnej politiky, ktorá sa ako jediná neznámkuje, podľa slov čestného prezidenta IVO Martina Bútoru Slovensko výrazne pokročilo v plnení integračných priorít. Ide o dosiahnutý súhlas so zavedením eura, schválenie Lisabonskej zmluvy, pokrok v záväzkoch voči NATO, podpora Ukrajiny a Gruzínska ako nových členov aliancie či súhlas so záverečným ústretovým vyhlásením summitu NATO pokiaľ ide o americký protiraketový systém v Čechách a Poľsku. Ocenil aj prácu slovenských diplomatov, najmä vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka.
Bútorovi sa ale nepozdáva postoj Slovenska ku samostatnosti Kosova a tiež intenzívna ekonomická spolupráca s Ruskom. "Slovensko pokračuje v bilaterálnom jednaní s Ruskom v čase, keď EÚ intenzívne hľadá svoju spoločnú politiku voči tejto krajine," konštatoval.
