Bratislava 2. júla (TASR) - Najväčšie a najzložitejšie problémy po veternej smršti v novembri 2004 spôsobilo premnoženie podkôrneho hmyzu, ktoré presiahlo hranice postihnutého územia. "Hoci hynutie smrečín nie je problémom len posledného obdobia, možno konštatovať, že v roku 2007 sa zdravotný stav smrečín výrazne zhoršil, najmä v okolí plôch poškodených veternou kalamitou z roku 2004," uvádza sa v správe o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou. Materiálom, ktorý dnes vláda SR schválila, by sa mal zaoberať do konca júla aj parlament.
Najmä v bezzásahových zónach v Tatranskom národnom parku (TANAP) tak možno v tomto roku očakávať vytváranie nových a rozširovanie už existujúcich ohnísk premnoženia podkôrnika, ktoré sa budú časom spájať do veľkých súvislých plôch. Ako sa ďalej uvádza, podkôrny hmyz poškodí smrekové porasty v oblasti nad Cestou slobody do takej miery, že v mnohých prípadoch lesy nebudú schopné plniť svoje funkcie. Rizikové oblasti z hľadiska pôsobenia podkôrnikov predstavujú v TANAP-e porasty nad kalamitným poľom od Smokovcov po Kežmarské Žľaby, kde likvidáciu kalamity neumožňujú požiadavky ochrany prírody.
Ohrozenou oblasťou sú aj Tichá a Kôprová dolina, kde situáciu komplikuje veľké množstvo ponechanej drevnej hmoty, ako aj nespracovanie novej kalamity z dôvodu požiadaviek ochrany prírody. "Dá sa očakávať, že pri takom rýchlom šírení podkôrneho hmyzu dôjde aj k úplnému poškodeniu jedinečných prírodných hodnôt tohto územia," konštatuje sa v správe s dôvetkom, že vykonanie opatrení na zachovanie stavu prírodných hodnôt pred kalamitou je už nemožné.
Priemerný odchyt lykožrúta smrekového sa v pôsobnosti Lesov SR v roku 2007 zvýšil 2,4-krát oproti roku 2005 a lykožrúta lesklého 1,5-krát. "Početnosť populácie lykožrúta smrekového na mnohých lokalitách dosiahla tak, ako v prípade Štátnych lesoch TANAPu, kalamitný stav, čo znamená, že nastáva rozsiahle poškodenie smrekových porastov," uvádza sa v správe s tým, že sú pozorovateľné aj celé odumierajúce smrekové porasty. Kalamita zasiahla aj lesy neštátnych vlastníkov, kde likvidáciu kalamity, napríklad v Lesoch mesta Brezno komplikuje neprístupnosť porastov. Okrem toho pribúdajú i nové vetrové kalamity v oslabených a rozvrátených porastoch, ktoré slúžia ako nová živná pôda pre podkôrny hmyz.
V Štátnych lesoch TANAP-u bola kalamita s výnimkou plôch, na ktorých sa spracovanie neumožnilo, spracovaná do konca mája roku 2006. Z celkového množstva kalamitnej hmoty dva milióny metrov kubických (m3) dreva sa na kalamitných plochách ponechalo 29 percent. V rámci Lesov SR sa do konca roku 2007 spracovalo až 97,5 percenta kalamity, čo predstavuje dva milióny m3 dreva. V neštátnych lesoch zostalo nespracovaných 19.000 m3 drevnej hmoty vo Vysokých Tatrách. Nespracovaná kalamita predstavuje u Lesov mesta Brezno objem 9.000 m3.
ŠL TANAPu zalesnili do konca roku 2007 v kalamitnej oblasti plochu o výmere 739 hektárov (ha). Lesy SR obnovili kalamitou poškodené lesné porasty na výmere 2452 ha, čo je 86,2 percenta z celkovej výmery plánovanej na obnovu. V rámci neštátneho sektora kalamita poškodila lesné porasty viac ako 150 vlastníkov neštátnych lesov, najviac v územnej pôsobnosti Krajského lesného úradu Prešov, kde sa zalesnilo 50 percent postihnutej plochy - 1,1 ha.
