Bratislava 3. júla (TASR) - Vzhľadom na početnosť a závažnosť pripomienok zo strany jednotlivých ministerstiev nie je možné v súčasnosti jednoznačne povedať, či novela zákona o ochrane nefajčiarov prinesie aj zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch.
"Prebieha diskusia a vyhodnocovanie pripomienok zo strany rezortov, predovšetkým pripomienok z rezortov financií a hospodárstva," uviedol pre TASR na základe medializovaných informácii Róbert Ochaba z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Povinnosť zaviesť úplný zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch nevyplýva zo žiadnych smerníc Európskej únie. "Existuje však rad odporúčaní, ktoré upravujú problematiku ochrany nefajčiarov na verejných miestach," pripomína Ochaba. Dôvodom navrhovanej zmeny bola okrem ochrany nefajčiarov aj snaha o ochranu zamestnancov v zariadeniach spoločného stravovania. Vláda by sa mala novelou zaoberať na svojom zasadnutí 16. októbra a parlament návrh prerokuje v mesiacoch november alebo december. Účinnosť by mala novela nadobudnúť v januári 2009.
"Je mimoriadne správny čas, aby sme takýto zákaz prijali a je úlohou ÚVZ držať sa veľmi dobre napísaného návrhu," tvrdí Darina Sedláková, riaditeľka kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku. Podotkla, že prieskumy potvrdzujú, že väčšina ľudí s takýmto návrhom súhlasí a vzhľadom na rastúce ceny cigariet nebude až tak ohrozený ani zisk zo spotrebných daní. "Prioritná stránka je zdravie," zdôraznila pre TASR. Odhaduje sa, že na Slovensku nefajčí 62 percent ľudí, zvyšok predstavujú pravidelní a príležitostní fajčiari.
Najprísnejšiu legislatívu ohľadne ochrany nefajčiarov má Írsko, ktoré ako prvý štát Európskej únie zaviedlo v roku 2004 úplný zákaz fajčenia na verejných priestranstvách. Ako posledná krajina EÚ zatiaľ zaviedlo zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch Holandsko, kde právna norma platí od 1. júla, čím nasledovalo štáty ako napríklad Francúzsko, Veľká Británia či Taliansko.
Novela zákona mala zároveň priniesť tzv. kombinované varovania na škatuľkách cigariet. Spolu 13 obrázkov malo na ich zadných stranách zobrazovať zdravotné následky fajčenia alebo upozorňovať, že prestať fajčiť sa dá. "Vzhľadom k tomu, že zavedenie tejto povinnosti má veľké dopady na podnikateľské prostredie, neodporúčame ich uplatňovanie v praxi," konštatoval Ochaba. Pokračoval, že druhou otázkou je aj etická rovina obrázkov, ktoré sledujú v stojanoch aj nefajčiari. "Mnohým sa to zdá neprimerané a neefektívne."
Na následky fajčenia zomiera v Európe ročne okolo 650 tisíc ľudí, čo je každé siedme úmrtie. Takmer 80.000 Európanom spôsobuje smrť tzv. pasívne fajčenie. To zvyšuje u nich aj riziko ochorenia na rakovinu pľúc a vznik srdcovo-cievnych chorôb. Odhaduje sa, že približne štvrtina úmrtí Európanov na rakovinu a 15 percent všetkých úmrtí súvisí s fajčením. Na následky fajčenia vo svete umiera ročne asi 4 až 5 miliónov ľudí. Každých desať sekúnd tak zomrie človek na ochorenie súvisiace s fajčením. Ďalších 13 miliónov trpí chronickými ochoreniami v dôsledku pasívneho fajčenia.
