Komárno 6. júla (TASR) Pevnostný systém Komárno Komárom sa v tomto roku nedostane do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Začiatkom júla zasadla v kanadskom meste Quebec komisia UNESCO pre svetové dedičstvo, ktorá posudzovala 28 nominácií na zápis do zoznamu. Prerokovaný mal byť aj spoločný slovensko-maďarský návrh. Podľa Ľudovíta Gráfela z Mestského úradu Komárno však maďarská aj slovenská strana návrh ešte pred rokovaním komisie stiahla.
Bolo pravdepodobné, že návrh bude zamietnutý. ICOMOS ako aj komisia UNESCO pre svetové dedičstvo v posledných rokoch preferujú sériové nominácie. Medzi teraz navrhovanými pamiatkami podobného charakteru ako Komárno bola sériová nominácia Francúzska. Vaubanove bastiónové pevnosti zahŕňajú 12 pevností, ktorých autorom je významný fortifikačný staviteľ Sébastien Le Prestre, Seigneur de Vauban, zdôvodnil rozhodnutie Gráfel.
Na základe odporučenia odborných medzinárodných komisií Pevnostný systém Komárna v širších súvislostiach v rámci rakúsko-uhorskej monarchie disponuje takými kultúrno-historickými hodnotami, ktoré môžu Komárno posunúť na kľúčové miesto v sériovej nominácii. V záujme naplnenia zámerov a cieľov revitalizácie, ako aj prezentácie pevností Komárna a Komáromu sa javí reálna možnosť naplniť ich realizáciou dlhodobých plánov v kontexte s okolitými štátmi bývalej monarchie. Stiahnutie terajšieho návrhu umožní predložiť nový návrh v intenciách týchto nových skutočností, uviedol Gráfel. Pevnostný systém Komárna bude naďalej figurovať na predbežnom zozname UNESCO. Nominačný projekt bude podkladom na rokovania so zahraničnými partnermi aj podkladom pre rozšírené spracovanie nového návrhu sériovej nominácie.
Dohodu o predložení spoločnej kandidatúry podpísali v Komárne 15. januára minulého roka štátni tajomníci ministerstiev kultúry Slovenska a Maďarska. Spoločný návrh na zápis pevnostného systému Komárno Komárom do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO predložili o 11 dní neskôr v Paríži veľvyslanci SR a Maďarskej republiky pri UNESCO. Komplex sa nachádza na území slovenského Komárna a maďarského Komáromu a svojimi rozmermi patrí medzi najväčšie pevnostné systémy svojho druhu vo svete. Dokument pripravovali slovenskí i maďarskí experti niekoľko rokov. Jeho súčasťou sú mapy, fotografie a štúdie.
Pevnosť Komárno pozostáva z troch častí, ktoré spolu vytvorili prepracovaný fortifikačný systém bastiónového typu, prvého v európskom vnútrozemí. Bastiónové pevnosti sa začali budovať na morskom pobreží, postupne sa zo Stredomoria rozšírili do celého sveta. Komárňanská pevnosť je prvou v Európe, ktorá bola vybudovaná vo vnútrozemí a svojím rozsahom patrí k najväčším na svete. Bola dôležitým dielom pevnostného staviteľstva s navrstvením viacerých vývojových etáp od starotalianskeho až po novopruský typ. Po vpáde Turkov do Uhorska sa v roku 1546 začal stavať obranný bastiónový systém reprezentovaný dnešnou Starou a Novou pevnosťou. Stará pevnosť bola dokončená v 16. storočí, Nová pevnosť pochádza z rokov 1663 až 1673.
Z podnetu cisára Leopolda II. v druhej polovici 17. storočia pevnostný systém zdokonalili do podoby, ktorá bola najmodernejšia v strednej Európe. Tretia časť, Palatínska línia opevnení s piatimi menšími pevnosťami prepojenými zemnými valmi, vznikla za napoleonských vojen. V roku 1866 sa začala výstavba Vážskej línie, nadväzujúcej na Palatínsku. Neskôr ešte pribudli predsunuté pevnosti postavené na opačnom brehu Dunaja. Pevnosť patrila k najsilnejším habsburským pevnostiam rakúsko-uhorskej monarchie. Objekty boli schopné pojať 200-tisícovú armádu. Komárňanská pevnosť nebola nikdy dobytá. Fortifikačný systém Komárna zostal do dnešných dní pomerne dobre zachovaný.
