Bratislava 7. júla (ČTK) - Prezident Ivan Gašparovič sa neobáva, že by informácie o klientoch nebankových spoločností mohli poškodiť jeho ambície v budúcoročných prezidentských voľbách. Prezident to povedal v rozhovore pre ČTK.
Zoznam ľudí z dátového nosiča, ktorí vraj zarobili na krachu firiem Horizont a BMG Invest, plánuje zverejniť Gašparovičov politický protivník, šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar.
Nemal by tam byť ani nik z rodiny
Mečiar v minulosti neurčito naznačoval, že medzi menami na CD by sa mohol nachádzať aj niekto blízky prezidentovi Gašparovičovi. Prezident to poprel a vyhlásil, že sa nemusí ničoho obávať, aj keby bývalý premiér Mečiar údaje zverejnil. Tvrdil, že generálny prokurátor už na jeho žiadosť do zoznamu nazrel a potvrdil, že Gašparovič ani jeho rodina na krachu spoločností nezarobili. Prezidentovi to malo slúžiť ako dôkaz v súdnom spore s bývalým ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom, ktorý naznačoval, že Gašparovič zarobil na nebankových spoločnostiach.
"Povedal (generálny prokurátor) jednoznačne: Ani ja, ani nikto z mojej rodiny, či už je to manželka alebo moje deti, tam nie je. A ja viem, že nie je. A preto ja z tohto nemám obavy," vyhlásil prezident.
Mená chce prezradiť sám Mečiar
Mečiar a Gašparovič si nevedia prísť na meno od roku 2002, keď súčasný prezident odišiel z vtedajšieho HZDS a založil si stranu s podobným názvom Hnutie za demokraciu (HZD). Gašparovič sa predtým na návrh Mečiara nedostal na kandidátku HZDS do parlamentných volieb.
Šéf ĽS-HZDS tvrdil, že zašifrovaný zoznam klientov nebankových spoločností, ktorých krach pripravil pred niekoľkými rokmi o úspory viac ako 100.000 ľudí, si vypracoval ich dnes už odsúdený šéf Vladimír Fruni. Zoznam mala údajne k dispozícii i tajná služba a generálna prokuratúra, nechceli ho však zverejniť. Mečiar preto tvrdil, že mená vo vhodnom čase vynesie na verejnosť sám.
Gašparovič ešte svoju kandidatúru v prezidentských voľbách oficiálne neohlásil, zámerom uchádzať sa opäť o úrad sa však nijako netajil. Podľa prieskumov verejnej mienky bude jeho najväčším súperom spoločná kandidátka opozície Iveta Radičová. Analytici i prieskumy zatiaľ dávajú väčšie šance súčasnému prezidentovi.
Gašparovič by uvítal zmenu volebného systému
Gašparovičovi by sa pozdával zmiešaný volebný systém, nižší počet poslancov v parlamente či financovanie volebnej kampane po vzore Spojených štátov. Myslí si tiež, že funkčné obdobie prezidenta sa v budúcnosti môže predĺžiť z päť na sedem rokov. Prezident to povedal v rozhovore pre ČTK. Zdôraznil však, že sú to len úvahy, na ktorých uskutočnenie zatiaľ chýba politická vôľa.
"Súčasný volebný systém, ktorý je na Slovensku, je výhodný pre silné politické strany, ktoré majú osobnosti," tvrdila hlava štátu. Viac volebných obvodov, prípade zmiešaný volebný systém, teda kombinácia súčasného pomerného systému s väčšinovým, by naopak podľa Gašparoviča dali šancu aj politikom známym skôr v regiónoch. Poznamenal, že politické strany samy hovoria o úpravách volebného systému, tie sa však neuskutočnia ani v tomto volebnom období. "Nikdy k tomu nedošlo práve preto, že tým silným politickým stranám takéto postavenie vyhovuje," dodal.
Gašparovič patril k politikom, ktorí sa pred vznikom samostatného Slovenska podieľali na príprave ústavy. V minulosti však prezident už viackrát povedal, že základný zákon štátu by mohol prejsť zmenami.
Prezidentovanie by predĺžil na sedem rokov
Slovenskej demokracii, ale aj účasti občanov na politickom živote by podľa prezidenta tiež pomohlo, keby občianske združenia alebo odbory mohli popri politických stranách tiež stavať svoje kandidátne listiny vo voľbách. Podmienkou by bolo, aby museli podobne ako strany prejsť registráciou.
Gašparovič si tiež v budúcnosti vie predstaviť prezidenta so silnejšími právomocami a s dlhším, sedemročným volebným obdobím, ktoré existovalo v časoch prvej Československej republiky. Prezident upozornil, že súčasné právomoci pochádzajú ešte z čias, keď o hlave štátu rozhodoval parlament. "Prezident je už volený občanom," zdôvodnil úvahy o zmene kompetencií Gašparovič.
Poslancov by mohlo byť menej
Dlhšie volebné obdobie by podľa neho bolo aktuálne najmä v prípade, že by si poslanci predĺžili volebné obdobie na päť rokov, čo je predstava koaličnej ĽS-HZDS. Samotného Gašparoviča by sa to však už zrejme netýkalo, keďže podľa ústavy môže byť vo funkcii najviac dve obdobia. Naopak, súčasný počet 150 poslancov Národnej rady by podľa Gašparoviča mohol byť nižší. "Máme krajiny, ktoré sú približne tak veľké ako my a majú počet poslancov okolo sto," vyhlásil.
Slovensko by sa podľa prezidenta mohlo pri zmenách volebných pravidiel inšpirovať aj Spojenými štátmi. Strany by tak podľa prezidenta mali podrobnejšie zverejňovať, kto financuje ich kampaň. "Ja si viem predstaviť, že by to bolo povedzme ako v Spojených štátoch, kde nie je tajomstvom, že podnikateľ podporuje takého a takého kandidáta a verejne je akceptované aj to, že za tú podporu takýto kandidát niečo očakáva," povedal.
