Banská Bystrica 7. júla (TASR) - Väčšina z rómskych detí navštevujúcich špeciálne základné školy nepatrí do týchto školských zariadení, ale do normálnych základných škôl. Zmeniť túto situáciu má projekt nazvaný Čo sú to špeciálne školy, ktorý realizuje Krajská asociácia rómskych iniciatív (KARI) so sídlom v Banskej Bystrici. Sumou 119.000 eur (3,60 milióna Sk) ho podporil Rómsky vzdelávací fond (Roma Education Fund REF) v Budapešti.
Zámerom KARI je šíriť medzi Rómami osvetu s cieľom ozrejmenia pojmu špeciálna škola a základná škola a zorientovať tak rodičov a usmerniť ich v čase, kedy rozhodujú do akého typu školy nastúpi ich dieťa. Dôležitá je preto systematická práca s rodičmi, ktorých pokladá za najdôležitejší prvok. Silným, aj keď krátkodobým, stimulom sú totiž pri ich rozhodovaní výhody a finančný príspevok ktorý dostanú, ak je ich dieťa v špeciálnej škole, konštatovala predsedníčka KARI Nataša Slobodníková.
Projekt Čo sú to špeciálne školy začala KARI realizovať v auguste minulého roku a potrvá do júna 2009. Jeho realizátori spolupracujú so siedmimi asociovanými rómskymi mimovládnymi organizáciami v Banskobystrickom kraji. Tie pôsobia vo Veľkom Krtíši, Brezne, Zvolene, Detve, Rimavskej Soboty, Lučenci a v Banskej Bystrici. Tiež s viacerými pedagogicko-psychologickými poradňami a prizvanými. Spoločne chcú dosiahnuť, aby rómske detí v predškolskom veku úspešne absolvovali povinné testy, ktoré odzrkadľujú vyzretosť a pripravenosť dieťaťa vstúpiť do formálneho vzdelávacieho procesu na prvom stupni základnej školy.
Z týchto mimovládnych organizácií vyškolila KARI 25 dobrovoľníkov , ktorí pôsobia v rómskych komunitách. Zároveň sú aj asistentmi učiteľov v základných školách a pomáhajú deťom čo najlepšie zvládnuť učivo. Má to prispieť k tomu, aby čo najviac detí so sociálnym postihom zostalo v základných školách a neboli preradené do špeciálnych škôl. Tie sa neraz všelijako snažia získať pre seba čo najviac deti aby ich mali obsadené, pretože štát na ne prispieva viac ako na deti v základných školách. KARI už na takýto postup istej školy v okrese Rimavská Sobota podala sťažnosť na Krajský školský úrad v Banskej Bystrici, uviedla Slobodníková.
"Zistili sme počas projektu, že veľa rodičov samotných navštevovalo špeciálne školy, súrodenci navštevujú špeciálne školy, alebo sú v blízkosti rómskych osád špeciálne školy. Máme pocit, že na vine sú aj rôzne štipendiá a vymožeností od štátu. V poriadku je, ak naozaj deti majú ten mentálny postih, patrí im normatív aj štipendiá. Ale ak je to sociálny postih, čo je prevažná väčšina, je to na škodu detí aj spoločnosti, ak sú v špeciálnych školách," povedala Slobodníková.
Dodala, že v špeciálnych školách nemajú deti možnosť získať vzdelanie, ktoré by ich pripravilo na život v demokratickej spoločnosti a na konkurenčnom trhu práce. Práve naopak - právo na vzdelanie je im upierané a sú označované za hlúpe a retardované. Keď vyrastú, stanú sa nevzdelanými dospelými, ktorí sú odsúdení na nezamestnanosť alebo na vykonávaniu nízko platených podradných prác. Budú neschopní uvedomiť si svoje základné práva a budú žiť zbavení základnej dôstojnosti.
