BRATISLAVA 9. júla (SITA) - Komárňanská pevnosť sa v najbližšom čase nedostane do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Nespĺňa totiž základné kritérium zaradenia na prestížny svetový zoznam. Podľa expertov nemá výnimočné pamiatkové hodnoty. Ako ďalej agentúru SITA informovala Soňa Čermáková Uličná z tlačového referátu Ministerstva kultúry (MK) SR, o neúspechu nominácie slovensko-maďarského projektu "Pevnostný systém na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne (Slovensko) - Komárome (Maďarsko)" sa rozhodlo ešte koncom mája. Ministerstvo kultúry je presvedčené, že v prípade výraznejšieho pokroku pri obnove pevnosti, ktorému chce pomáhať, pri jej vhodnom funkčnom využití, pamiatkovej prezentácii a propagácii sa v budúcnosti bude dať vrátiť k myšlienke zapísania pevnosti do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mohlo by ísť o pripojenie návrhu na jej zápis k iným, zapísaným alebo predkladaným pevnostiam formou sériovej nominácie.
Rozhodnutie o stiahnutí nominácie z hodnotiaceho procesu vzniklo na základe odborného posudku expertov ICOMOS (The International Council on Monuments and Sites, Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) z 23. mája, v ktorom experti neodporúčajú zápis tejto nominácie. "Dôvodom je predovšetkým nesplnenie základného kritéria, ktorým je výnimočná pamiatková hodnota. Experti nedávajú možnosť predkladateľom nominačný projekt doplniť ani prepracovať," uviedla Uličná. Ako dodala, MK SR a Pamiatkový úrad SR ďakujú Mestu Komárno za iniciatívu, veľmi kvalitnú prácu na príprave nominácie.
Projekt nominácie pevnostného systému Komárno a Komárom bol do Centra svetového dedičstva v Paríži predložený v januári 2007. Pevnostný systém v Komárne - Komárome je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá je spoločným kultúrnym dedičstvom Slovákov a Maďarov. Predstavuje unikátny príklad autenticky a komplexne zachovaného bastiónového opevnenia v celoeurópskom kontexte, ktorý začal vznikať ešte v prvej polovici 16. storočia.
Úspešnejšia ako v prípade pevnosti v Komárne bola nominácia Drevených kostolov v slovenskej časti Karpatského oblúka (Hervartov, Tvrdošín, Leštiny, Kežmarok, Hronsek, Bodružal, Ladomírová, Ruská Bystrá). O ich zápise do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO rozhodli v pondelok v kanadskom Quebecku na 32. zasadnutí Výboru UNESCO. Skupina ôsmich kostolov zo 16. až 18. storočia je siedmou slovenskou lokalitou v zozname UNESCO.
O budúci zápis sa uchádzajú aj pamiatky z čias Veľkej Moravy - Slovanské hradisko v Mikulčiciach a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch, ktorého zápis žiada SR spolu s Českou republikou. Medzi predloženými nomináciami je aj rozšírenie lokality svetového dedičstva Spišský hrad a pamiatok jeho okolia o Levoču a dielo Majstra Pavla na Spiši. O zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa budú podľa MK SR uchádzať aj Limes Romanus - rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Pamätník Chatama Sofera v Bratislave, Tokajská vinohradnícka oblasť - súbor vinohradníckych pivníc a koncept šošovkovitého historického jadra Košíc.
