Obyvatelia Slovenska dôverovali počas diskusií o kontroverznom tlačovom zákone viac médiám ako vláde, ktorá zákon presadila.
Vyplýva to z dnes zverejnenej slovenskej časti prieskumu Eurobarometer pre Európsku komisiu. Slováci podľa prieskumov veria viac médiám ako štátnym inštitúciám dlhodobo, dôvera občanov voči novinám či časopisom sa však na jar ešte mierne zvýšila. Vláde naopak poklesla.
Dôvera k tlačeným médiám podľa prieskumu na jar stúpla na 56 percent, čo je najvyššia úroveň od jesene 2004. V uplynulých rokoch sa pohybovala medzi 51 a 53 percentami. "Naznačuje to, že v spore medzi vládou a médiami o podobu tlačového zákona sa viac občanov pridalo na stranu médií," poznamenali autori slovenskej časti prieskumu Eurobarometer.
Rozhlasu verí dvakrát viac ľudí, než vláde
Rozhlasu verilo podľa ankety 78 percent respondentov, televízii 71 percent.
Naproti tomu svojej vláde dôveruje iba 37 percent Slovákov (v EÚ 27 je to 32 percent) a parlamentu 34 percent občanov, čo je rovnako ako celoeurópsky priemer. Priepastný rozdiel panuje medzi Slovákmi a európskym priemerom pokiaľ ide o dôveru k súdom a polícii. Súdom a právnemu systému dôveruje iba 31 percent Slovákov, kým priemer v EÚ je to 46 percent a polícii dôveruje iba 36 percent Slovákov, čo je až o 27 percentuálnych bodov menej ako v EÚ27.
Údaje pre Eurobarometer sa zbierali v apríli, keď v parlamente prebiehali živé diskusie o zákone. Jeho odporcom z radov opozície a vydavateľov sa nepáčilo najmä právo na odpoveď, ktoré redakciám prinieslo povinnosť zverejňovať reakcie politikov či občanov aj na pravdivé články. Upozorňovali, že vláda Roberta Fica zákon presadila po svojich sporoch s médiami.
Slováci sú v porovnaní s obyvateľmi iných krajín Európskej únie voči médiám priaznivejšie naklonení, napríklad tlačeným médiám celkovo v krajinách dvadsaťsedmičky dôverovalo 44 percent opýtaných, čo je o 12 percentuálnych bodov menej než na Slovensku. Aj Ficov kabinet sa však stále teší vyššej dôvere ako väčšina iných vlád v EÚ, kde svojim premiérom či ministrom priemerne dôveruje 32 percent občanov.
Slováci sa začali viac obávať ekonomického vývoja
Slováci sa opäť začali viac obávať budúceho ekonomického vývoja krajiny. Hoci obyvatelia Slovenska patrili v názoroch na ekonomickú budúcnosť medzi najoptimistickejších medzi štátmi EÚ, zhoršenie ekonomickej situácie očakávalo na jar 35 percent ľudí, čo je o sedem percentuálnych bodov viac ako vlani na jeseň. Vyplýva to zo slovenskej časti jarného prieskumu Eurobarometer.
"Tento negatívny trend je prekvapujúci vzhľadom na to, že v uvedenom období slovenská ekonomika zažívala nebývalý rozmach," uviedli autori výskumu. Slovensko vlani dosiahlo rekordný hospodársky rast 10,4 percenta hrubého domáceho produktu, mzdy stúpli dvakrát rýchlejšie ako inflácia a nezamestnanosť klesla na najnižšiu úroveň minimálne od roku 1994. Od budúceho roka Slovensko vymení svoju národnú menu za euro.
Autori prieskumu zhoršenie očakávaní pripísali obavám z dopadu krízy na svetových finančných trhoch a poklesu dôvery v ekonomickú politiku vlády. Pripomenuli však, že Slováci sa v porovnaní s inými krajinami únie zaradili k najväčším optimistom. Väčšiu dôveru k budúcemu vývoju ekonomiky mali podľa nich len obyvatelia Malty, Poľska a Rumunska. Údaje pre prieskum sa na Slovensku zbierali v apríli.
Zlepšenie ekonomiky v najbližších dvanástich mesiacoch v prieskume čakalo 28 percent respondentov, približne tretina si myslela, že nenastane žiadna zmena. Najväčším problémom je podľa ankety pre ľudí na Slovensku rast cien. Myslelo si to 43 percent občanov a v porovnaní s jeseňou minulého roka to bolo o desať percentuálnych bodov viac. V minulosti Slováci naopak najviac negatívne vnímali nezamestnanosť, ktorá napriek poklesu dodnes patrí k najvyšším v EÚ.
Na Slovensku sa podobne ako v ďalších krajinách rast cien v uplynulom období zrýchľoval. Napríklad v marci tohto roku, teda pred zberom dát do ankety, inflácia stúpla podľa metodiky EÚ na 3,4 percenta. Najviac pritom zdraželi potraviny. Napriek tomu Slovensko dokázalo splniť prísne inflačné kritérium na zavedenie eura.