Výnimočnosť tábora spočíva najmä v tom, že vznikol za hranicou Rímskej ríše. Prvýkrát ho opísali už v 30-tych rokoch 18. storočia anglickí cestovatelia Richard Pococke a Jeremiah Milles, zmieňuje sa o ňom aj významný učenec Matej Bel. Prvé vykopávky tu viedol v rokoch 1906 – 1909 ižiansky rodák János Tóth-Kurucz. Tento rok archeológovia skúmajú rímske kúpele. „Dnes už nie je vo svete tendencia všetko naraz preskúmať, ale naopak, ponechávať významné náleziská pre ďalšie generácie. Aj my musíme nechať niečo pre tých, čo prídu po nás, pretože budú mať nové metódy a objavia niečo iné,“ uviedol vedúci výskumu Ján Rajtár z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Rimania si postavili v dnešnej Iži vojenskú pevnosť koncom druhého storočia. Zaberal viac než tri hektáre. Jeho opevnenie tvorili dve hlboké priekopy a zemné valy s drevenou hradbou. Hradby mali výšku štyri až päť metrov. Archeológovia odkryli zvyšky jedenástich kasárenských barakov, usporiadaných do ulíc v pravidelných odstupoch. Boli tu aj stajne, sklady a Rimanom nesmeli, samozrejme, chýbať kúpele. Pravdepodobne tu bolo 500 jazdeckých vojakov. Pevnosť v Iži si Rimania držali zo strategických dôvodov, bola to predsunutá pevnosť pred legionárskym táborom Brigetio, ktorý bol na druhej strane Dunaja v dnešnom Maďarsku.
Archeológom sa podarilo tábor veľmi presne datovať na základe rôznych nálezov, hlavne mincí, na ktorých je vyobrazený rímsky cisár Marcus Aurélius. Našli ich v zvyškoch stavieb, ktoré pravdepodobne zničil útok Germánov v roku 179. Na podlahách kasární sa zachoval takmer celý inventár pevnosti, našli sa tu napríklad dlhé jazdecké meče, hroty šípov, kostené obloženia lukov, časti prilby, ale aj kuchynský riad a množstvo mincí. Nálezy možno dnes vidieť v Podunajskom múzeu v Komárne, Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre alebo Klenotnici Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade.
Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.
