Slovensko ako druhá krajina EÚ aplikuje biologickú liečbu nehojacich sa rán

Ružomberok 10. júla (TASR) Slovensko sa stalo druhou krajinou Európskej únie (EÚ), v ktorej sa bude používať aplikovaná biologická liečba nehojacich sa rán vo forme kožného implantátu. V Ústrednej vojenskej nemocnici (ÚVN) v Ružomberku dnes túto liečbu aplikovali prvýkrát v strednej a východnej Európe. Podstatou novej biologickej liečby sú živé bunky ľudskej kože, ktoré sú v špeciálnej forme aplikované na nehojace sa rany. Ide vlastne o kožný implantát zo živých buniek s obdobným zložením ako samotná ľudská koža. Ten po položení na ranu uvoľní do rany tzv. rastové faktory, ktoré znovu naučia vlastnú kožu pacienta, aby sa zahojila, vysvetľuje princíp biologickej liečby Stefan Kaelin, riaditeľ americkej spoločnosti Organogenesis pre Európu, ktorá kožné implantáty vyrába. Kožný implantát je podľa Kaelina podobne ako ľudská koža zložený z dvoch hlavných vrstiev: epidermis a dermis. Oba typy buniek, z ktorých sa skladajú tieto vrstvy implantátu, pochádzajú od novorodencov. V USA bolo doteraz aplikovaných viac ako 200.000 liečebných kúr. Okrem USA sa liečba používa zatiaľ iba vo Fínsku, Švajčiarsku a v Južnej Afrike, uviedol Kaelin. Pacientkou, ktorej dnes aplikovali liečbu, je 27-ročná Radka s chorobou motýlích krídel. Predtým cestovala za liečbou do Švajčiarska. Epidermolysis bullosa (EB) alebo choroba motýlích krídel je vzácne genetické ochorenie kože. Trpí ním asi 30.000 ľudí na celom svete, na Slovensku máme približne 30 pacientov. Pacienti s EB majú veľmi citlivú a ľahko zraniteľnú kožu a celý život bojujú s tvorbou pľuzgierov a rán, ktoré sa im tvoria po celom tele pri minimálnom mechanickom poškodení alebo tlaku. Tie sa môžu zvrhnúť do nádorového ochorenia, po ktorom hrozí amputácia končatín. Kožný implantát môže aplikovať iba špeciálne vyškolený lekár chirurg, dermatológ alebo diabetológ, ktorý je odborníkom na liečbu nehojacich sa alebo ťažko sa hojacich rán. Na Slovensku je zatiaľ jediným lekárom, ktorý môže liečbu aplikovať, prednosta chirurgickej kliniky ÚVN v Ružomberku Ondrej Bencúr. Na liečbu bol vyškolený v Bazileji začiatkom roka 2008. Ďalšími lekármi, ktorí v budúcnosti budú môcť túto liečbu podávať na Slovensku, sú prednosta Diabetologického oddelenia z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni Emil Martinka a primár Interného oddelenia FNsP v Trenčíne Oto Herman. Martinka vidí v novej liečbe veľký potenciál, hlavne pre pacientov s diabetickou nohou. Mnohé kožné defekty pri diabetickej nohe sa hoja veľmi pomaly, niekoľko týždňov aj mesiacov. Nielenže nemá tendenciu k zahojeniu, ale naopak, ešte sa zväčšuje. Keďže každý kožný defekt je vstupnou bránou pre infekciu, ktorá preniká do hlbších štruktúr a deštruuje štruktúry nohy, jediným riešením je mnohokrát amputácia. Hlavným prínosom novej biologickej liečby je urýchlenie zhojenia a obnovenie tendencie k hojeniu aj takých defektov, ktoré túto schopnosť akoby už stratili. Je teda reálny predpoklad, že vďaka novému spôsobu liečby sa zníži počet amputácií pre diabetickú nohu, skonštatoval Martinka. Na Slovensku žije približne 300.000 pacientov s diagnózou diabetes mellitus, ako následok zlej kompenzácie cukrovky sa u 19.000 z nich vyskytuje komplikácia nazývaná diabetická noha. Diabetická noha je najčastejšou príčinou hospitalizácie pacientov s diabetom, predstavuje najväčšie náklady pri liečbe diabetu. U 14 až 24 % pacientov s diabetickou nohou je nutná amputácia dolnej končatiny. Až 50 % diabetikov zomrie do 3 rokov po prvej amputácii končatiny. Ďalšia amputácia do 1 až 3 rokov je potrebná u 42 % pacientov. Na Slovensku sa vykoná ročne 3500 amputácií z dôvodu diabetickej nohy. Najčastejšie chronické rany pri diabetickej nohe sú vredy alebo žilové vredy predkolenia, ktoré zhoršujú mobilitu pacienta, majú negatívny dopad na kvalitu jeho života a môžu viesť až k amputácii končatiny. Dobrou klasickou liečbou pozostávajúcou z čistenia, liečenia infekcií a vonkajšej kompresie sa rany môžu zaceliť. No až u tretiny chronických rán klasická liečba nestačí a je nutné zvoliť sofistikovanejší postup. Vredy predkolenia sa podľa štatistík vyskytujú až u 1 % populácie. Pacientov pribúda s vekom, týmto ochorením trpí až 3,5 % obyvateľov nad 65 rokov. Najčastejšou príčinou vredov predkolenia sú choroby cievneho, žilového a tepnového systému.